Matúš dočítal nahlas list od otca. Takže už vedia, na čo potrebujú Rebeku. Samozrejme, jej schopnosti boli dostatočne silné, aby zmanipulovala aj plnú sálu ľudí na výročnej oslave živlov. Nie dobrovoľne. Nikdy by nesúhlasila. Paľo by to urobil nasilu.
Cítil, ako sa Rebeka vedľa neho prudko nadýchla. Vnímal jej hrôzu z otcovho varovania pred lovcami. Poznal Petrove vedomie a vedel, že v tom chlapovi neostala štipka ľudskosti. Zaťal zuby pri predstave Rebeky a Petra v jednej miestnosti.
Chráň svoje srdce, lebo inak všetko ostatné stratí zmysel. Matúš znovu čítal posledné vety v liste. Vedel, čo sa z neho stane, ak príde o Rebeku. To, čo sa stalo z jeho otca po smrti jeho mamy. Chodiaci tieň.
Počul, že ostatní začali nahlas premýšľať, ako s Marcelovými informáciami naložiť. Výmena mala prebehnúť ďalší deň večer v prázdnom sklade. Nepočúval rozhovor pri stole, dokým nezacítil niečo od Rebeky. Rozhodnosť a odhodlanie. Pozrel na ňu. Čo jej išlo hlavou?
„Ale ako im zabránime, aby toto nespravili inde alebo inokedy?" opýtal sa David nahlas.
„Nezabránime," povedala Rebeka jednoducho. „Preto ich necháme, aby im tento plán prešiel."
„Rebeka, hádam nemyslíš," začala zhrozene Vanda, ale Rebeka ju prerušila.
„Vymením sa s Veronikou, urobím, čo budú chcieť, budeme sa tváriť, že o ich pláne nič nevieme. Ak dovtedy neprídu na to, že ich Marcel zradil, nebudú vedieť, že vieme, na čo sa chystajú. Budeme mať eso v rukáve. Zasiahnete až tam. Bude tam veľa ľudí, zmätok, určite to je jednoduchšie, ako snažiť sa zasiahnuť pri výmene."
„To je blbosť," povedal David a zastavil sa, keď ho Marek prerušil.
„Nie je. Je to výborný plán. Nemáme ako vyslobodiť obe dievčatá pri výmene, riskujeme, že im ublížia. Ak Nikole a Paľovi pôjde všetko podľa plánu, nebudú až takí ostražití a na túto slávnosť, kde bude množstvo ľudí, sa vieme infiltrovať a je tam väčšia šanca, že nielen vyslobodíme Rebeku, ale prekazíme ich plán a dostaneme Nikolu s Paľom a ostatných tam, kde patria. Do basy..."
Matúš neznášal tento nápad a neznášal Mareka za tieto slová, pretože boli pravdivé. Bol to dobrý plán. Ale celé jeho vnútro kričalo, že to nestojí za to riziko. Aj keby všetko vyšlo, Rebeka bude týždeň s tými ľuďmi...
„Zabúdate, čo napísal Matúšov otec," povedala Vanda znepokojene. "Čo ak dovtedy ublížia Rebeke?"
Marek sa pozrel na Rebeku. Matúš videl, že sa prepol do strategického premýšľania, emócie museli ísť bokom, to bola jeho práca.
„Podľa všetkého ti neublížia dokým ťa potrebujú, ale nedá sa to úplne vylúčiť. Si si istá, že do toho ideš?"
„Áno," vyhlásila Rebeka jasne.
Do riti. Vedel, že je rozhodnutá, cítil to z jej vedomia. Dokázal by ju presvedčiť, že to je zlý nápad, nechať ju znovu zažiť ten pocit, keď bola väznená predošlý raz, vystrašiť ju natoľko, že nebude chcieť ísť. Bála sa, cítil to, ale jej odhodlanie bolo silnejšie. Stačilo by však na pár sekúnd vojsť do jej vedomia...
A na kratučký moment to zvažoval, pretože to, s čím práve súhlasila bolo šialené. Rebeka akoby to tušila a ešte na chate Matúša donútila sľúbiť, že ju nechá ísť. A on ju musí nechať, pretože by mu to nikdy neodpustila. A stratil by ju. Ostala by s nimi, živá, ale stratil by ju. Pretože by jej dal prednosť pred Veronikou a ona by žila s pocitom viny celý zvyšok života. Preňho to však nebola ani otázka. Vždy si vyberie Rebeku.
