You Saw Me Broken...

9.

Vlasy som si zopla do copu, obliekla si čiernu mikinu a na to si dala nepremokavú bundu.
Mobil som si nechala na stolíku- tam, kde som ho včera položila.
,,Meli, môžme ísť?" ozval sa Nicov hlas spoza dvier.
,,Áno, už idem," posledný krát som sa pozrela na seba v zrkadle a vyšla na chodbu.
Nico ma už čakal pred vchodovými dverami.
Zišla som po schodoch, obula si nepremokavé topánky a vyšla pred dom.
,,Dávajte si pozor, decká," povedala mamina a obom nám dala pusu na čelo.
Ocino na nás len pozrel s podporou v očiach.
,,Neboj sa mami. Veď nejdeme ďaleko," povedal Nico.
,,Ale aj tak si dávajte pozor," pozrela na nás.
,,Dáme, neboj sa," prikývla som, chytila Nica pod pazuchou a vybrali sme sa naprieč vetru a hrmeniu cez dedinu na jediné miesto, kde sme mohli byť s našou sestrou.
Na cintorín.

☆☆☆

,,Kto je Max?" opýtal sa Nico po chvíli cesty.
Zamračila som sa. ,,Prečo?"
,,Včera keď si zaspala, ti začal zvoniť telefón. Volal nejaký Max a Becky tiež. Najprv som len vypol zvonenie, ale keď volal už asi tretíkrát, zrušil som ho. Nevadí?" pozrel sa mňa previnilo.
,,Nie. Aj tak teraz nemám chuť hovoriť ani s jedným z nich."
,,Kto to teda je?"
,,Len jeden chalan z hokeja. Ten brankár, na ktorého si sa minule pýtal."
,,Jáj, ten dobrý. Naozaj je len jeden chalan?" zdvihol obočie.
,,Nico."
,,Dobre, dobre, prepáč, len chcem vedieť s kým sa bavíš. V zmysle s akými chalanmi."
,,To je v pohode. Len... dosť teraz skomplikoval situáciu. Vieš, záleží mu na mne. Včera bol pri tom, keď sme sa s Becky pohádali a počul viac, než som chcela, aby počul."
,,A záleží aj tebe na ňom?"
,,Ja neviem. Možno... možno áno," mykla som plecami.
Ďalej sme to už nerozoberali, pretože sme došli k bráne cintorína.
Ako vždy, keď sme prišli, sme zašli do malého stánku, ktorý mala naša suseda, staršia pani po sedemdesiatke, kúpiť obyčajné dve biele sviečky.
Také, aké mala Ela rada.
Jednoduché.
Ako mi často opakovala: v jednoduchosti je krása.
A mala pravdu.
Aj tentokrát sedela naša suseda za malým okienkom v stánku, kde sa svietilo.
Všetko mala pozatvárané, pretože vietor fúkal ako besný.
Zaklopali sme na okienko a ona zachvíľu otvorila.
,,Prišli ste za Elou?" spýtala sa pani, keď Nico platil za sviečky. Vedela, ktoré chceme, pretože sme zakaždým kupovali tie isté.
,,Áno. Dlho sme tu neboli," prikývla som.
,,Pozdravte ju odo mňa. Viem, že aj keď ju nevidíme, je stále medzi nami a hlavne pri vás. Vo vás."
Musela som sa nad tým zamyslieť. Túto vetu mi opakovala mamka aj ocino celé dva roky. Ale ešte som to stále nepocítila.
Že by Ela bola vo mne.
V nás a medzi nami.
Neviem.
Možno časom.
,,Máte pravdu. Tak my ideme," prikývol Nico a keď sme sa rozlúčili, vybrali sme sa k Elinmu hrobu.
Verte mi, trafila by som sa aj po slepiačky, pretože sa mi o tom dosť často snívali nočné mory.
Bolo to asi dva týždne po tom.
Jedno z najhorších období môjho života.
Prechádzali sme pomedzi chladné kamene, ktoré pomaly ale isto mizli v zemi. Tráva ich obrastala zboku, mach zo spodu výbežkov a burina z vrchu, tam, kde jej výtrusy zavial vietor.
Podišli sme k jedinému bielemu hrobu, ktorý tu bol.
Jeho časti boli z bieleho kameňa a písmená zlatej farby.
Ela milovala bielu.
V jej skrini ste našli čierne akurát tak ponožky.
Vždy bola svetlom pre moje tmavé dni.
Bola opakom mňa.
U mňa zase bielej moc nenájdete. Možno šnúrky na korčuliach a pár tričiek.
Bola moje slnko.
Slnko ktoré zhaslo.
O ktoré sme všetci prišli.
,,Ahoj Eli. Viem, že sme tu dlho neboli, ale mali sme teraz trochu ťažšie obdobie. Naša malá sestrička včera dostala poriadnu ranu do hlavy," uchechtol sa
Nico.
,,Ja za to nemôžem. Vieš, jedna baba si len potrebovala dokázať, že je niečo viac ako ostatní. Ale za to ju pravdepodobne vyhodia z klubu, alebo ju teda minimálne preradia. Zajtra máme ísť na pohovor," vysvetlila som tentokrát ja.
,,Určite si na našu Meli pyšná El. V hokeji sa jej darí, a mala by si vidieť chalanov, keď s ňou hrajú! Dýcha im na krk pri každej príležitosti získať puk. Dobre, že sa ne..."
,,Nemusíš nadávať na cintoríne!" prerušila som Nica rozhorčene.
,,Ako vieš, čo som chcel povedať?"
,,Poznám ťa."
,,Vidíš Eli, je presne taká, ako ty," zahľadel sa na mňa Nico s hrdosťou v očiach.
,,Určite je na teba pyšná Mel, som o tom presvedčený," šepol.
Len som sa naňho usmiala a zahľadela sa na biely kameň, na ktorom sme sedeli.
,,Vieš El, lek tak medzi nami, myslím, že by Nico už potreboval frajerku. Moc je zamestnaný basketbalom. Síce je pravda, že mu to ide a možno bude v reprezentácii, ale nejaké odreagovanie by sa mu zišlo. Aby sa netrápil len mnou," kútikom oka som zazrela, ako sa Nico uškŕňa, ale s nehou v očiach.
,,Áno, možno sa kvôli Mel trápim, ale nie je pre mňa záťaž. A s tou frajerkou si to ešte premyslím. Dúfam, že sa nebude chcieť hrať na dohadzovačku," zasmial sa a ja s ním.
Stará teta, čo šľa okolo, na nás škaredo pozrela, ale moc sme sa tým netrápili.
Boli sme s našou sestrou a bolo nám dobre.
,,My už pôjdeme Eli, zajtra sa zastavím, že ako to dopadlo na tom pohovore. Maj sa, zatiaľ," povedala som a na kameň som dala jemný bozk.
Aj keď to Nico nerobil, nikdy mi to nevyčítal.
Chápal to.
Ako ja som chápala to, že pre mňa chce byť ten starší silný brat a plače len v noci v izbe, kde ho nikto nevidí ani nepočuje.
Teda, aspoň si to myslí.
Nemôžem za to, že mám izbu hneď vedľa neho!
,,Á mimochodom, podravuje ťa pani suseda El."
Ešte predtým, ako sme odišli, sme zapálili sviečky a pomodlili sa.
Aby sa naša sestrička mala dobre.
Potom sme sa vybrali naspäť domov.
Chytila som Nica pod pazuchou a prekročili sme bránu cintorína.
,,Už ti je lepšie?" spýtal sa Nico.
,,Áno. Pomohlo mi to. Prepáč, že som ráno na teba kričala."
,,To nič, aspoň si to dostala von. Prečo si to nikomu nepovedala? Len aby si vedela Meli, ja ťa za to neviním a ani ti to nevyčítam. Vieš prečo? Pretože aj keď sa niekedy chovám ako veľký tupec, ťa ako tvoj braček veľmi ľúbim a nebolo to tvoje rozhodnutie. Ona sa rozhodla obetovať sa pre teba, aby si ty mohla žiť. Tak ži pre ňu Mel. Všetci budeme.
Tak, ako sa spomína v Biblii, že Ježiš zomrel za nás, aby sme my mohli žiť. Budeme žiť pre oboch."
Viem, že mal Nico pravdu.
Vo všetkom.
Pritiahla som si ho do objatia.
,,Aj ja ťa ľúbim, Nico."

♡