You Saw Me Broken...

14.

,,...a potom ma odprevadil domov."
,,A nič?"
,,Akože nič?"
,,Nic viac?"
Volala som s Becky. Keďže sme spolu neboli dva dni a stalo sa toho celkom dosť, potrebovala som sa už s niekým porozprávať. Povedala som jej všetko. Teda... až na to.
Až na ten bozk.
,,V podstate nie, ale nechcem to preberať cez telefón," nechcela som jej klamať, ale zároveň som si to chcela ešte chvíľu nechať pre seba.
Ona z toho len spraví unáhlený záver a hádajte, kto si odnesie všetky komentáre a narážky týkajúce sa toho?
Ja.
Prekvapivo.
,,Melanie Wright! To nemyslíš vážne! Čo sa stalo?"
,,Beck, nevolaj ma celým menom. Vieš, že to nemám rada."
,,To naschvál. Čo sa stalo?"
,,Beck, inokedy. Čo keby si zajtra prišla, doniesla mi úlohy a všetko ti poviem. Naozaj, sľubujem."
,,Ach, tak fajn. Čo škola? Ešte stále neprídeš?" vzdychla.
,,Do konca týždňa nie."
,,A to si ako predstavuješ?"
,,Beck, myslela som, že si si na to moje časté chýbanie už zvykla."
,,Na to sa nedá zvyknúť."
,,Okej. Idem už spať, som unavená."
,, Tak dobrú, ty Šípková ruženka."
Zasmiala som sa. ,,Dobrú aj tebe."
Keď sme zrušili hovor, rozvalila som sa na posteľ. Prehrávala som si dnešný celý deň, všetko, čo sa stalo.
Pohovor.
Olívia.
Facka.
Max.
Skoro bozk.
Nicovo vyrušenie.
Hádka.
Plač.
Prechádzka s Maxom.
Cintorín.
Totálne zrútenie.
Cesta domov.
Bozk.
Na líce.
Bozk na líce.
A ten jeho pohľad...
Musím ísť zajtra na ten zápas.
Nemôžem ho sklamať.
Hneď som otvorila správy a napísala Jacobovi.
Nech je to prekvapenie.

☆☆☆

Mala som v ušiach slúchadlá a počúvala hudbu.
Neprítomne som hľadela do stropu, pretože som sa nudila.
Nico na tréningu a naši ešte v robote.
Zrazu mi zvuk hudby prerušilo zvonenie mobilu.
,,Áno?"
,,Kedy sa mi chystáš prísť otvoriť tie dvere? Stojím tu ako blbec už päť minút a zvoním!" zhučal ma Beckin hlas z druhej strany telefónu alebo teda z druhej strany vchodových dverí.
,,Idem, mala som slúchadlá," vzdychla som, vstala z postele a dotrepala sa k vchodovým dverám.
,,Dúfam, že zase nedepkuješ," pozrela na mňa vyčítavo moja kamarátka.
,,Len sa nudím."
,,Ľudia dokážu spraviť veľké hlúposti, ak sa nudia, Mel."
Jej poznámku som ignorovala.
Stále mi vyčíta to, čo sa stalo.
,,Máš tie úlohy?"
,,Hej. Toto je matika, budúci týždeň budeme písať z..."
Myslím, že vás moje písomky z matiky moc zaujímať asi nebudú.
Tak to preskočím...
,,Takže, počúvam. Čo sa včera stalo?"
,,No... ako to povedať..."
,,Proste to povedz."
,,Neprerušuj ma!" zazrela som na ňu. ,,Max... Max ma včera pobozkal na líce."
,,Čo?!"
,,Hej."
,,Nemyslíš vážne! Ja neverím! Fakt Mel? Och, to je úžastné! Konečne žiješ, dievča! No, aké to bolo?"
,,Bolo to len na líce Beck, nebozkávali sme sa."
,,To je skoro to isté," mávla rukou.
,,Nie je. Ako to môže byť to isté?"
,,Normálne."
,,Tak to asi ťažko."
,,Veď už povedz a nenaťahuj ma!"
,,Ja neviem, bolo to... pekné."
,,Pekné? To je všetko?"
,,A čo ti mám povedať? Ešte nikdy som frajera nemala, bolo to pre mňa niečo nové, bola som v príliš veľkom šoku, aby som vnímala nejaké svoje pocity. V chlave som mala jednoducho chaos."
,,Ach jaj. No čo už, tak fajn. A čo teraz plánuješ robiť?"
,,Neviem. Sľúbila som, že dnes prídem na ten zápas, čo majú."
,,A dúfam že ideš."
,,Samozrejme. Chceš vstupenku?" vytiahla som z nočného stolíka dva lístky na dnešný zápas.
,,To si píš, že hej! Ide sa!" zvýskla Becky.

A dnes mám o zábavu postarané.

♡
Ahojte, takže dnes ďalšia časť.
Dúfam, že vám nevadí, ak ich píšem takéto kratšie, je mi to tak lepšie.
Veľmi pekne vám ďakujem.
_nightthoughts__