Navždy moja [Slovenský preklad]

5. Kapitola

Piata kapitola

„Stretla si niekoho nového." Erick vyslovil mäkko, medzitým ako jeho ľadové ruky pomaly prebehli hore a dole po mojom nahom chrbte. Nebola som si istá tým, ako alebo prečo som dnes večer prišla s touto voľbou, ale boli sme v úplne inej izbe ako Viktoriánskej z minulej noci a úplne odlišnej od mojej vlastnej izby. Steny boli nádherne svetlej modrej farby, podlaha bola hladká tmavo dubového sfarbenia a posteľ, v ktorej sme boli, bola v kombinácii bielo-bielej farby, niečo, čo som nemala vo svojej izbe od vtedy, čo som bola veľmi mladá. Erick bol na posteli so mnou, keď som otvorila oči a uvedomila si, príliš skoro po sadnutí si, že moje matné nahé telo zahaľoval len mäkký čierny uterák. Teraz som ležala na bruchu na konci postele, uterák zakrýval dolnú polovicu môjho tela a Erick masíroval pleťovú vodu do mojej pokožky. Dnes večer sa ma chcel dotknúť, je jedno čo, jeho ruky nikdy neopustili moje telo. Nevadilo mi to, tak či tak som túžila po jeho dotykoch.

„Nie je nový. Poznám ho istú dobu." Zbadala som Jakeovu tvár, keď som zatvorila oči; jeho milé tmavé oči a sladký úsmev. „Bolo to len po prvýkrát, čo sme spolu trávili čas mimo školy." Vypustila som jemný ston v momente, keď som pocítila, ako Erickove nechty jemne zbehli dole po mojom chrbte, od šije až po miesto, kde sa začínal uterák.

„A užívala si si čas strávený s ním?" Jake bol prvou vecou, ktorú som spomenula, keď sa ma Erick spýtal aký som mala deň a čo som robila. Ako som mu povedala, čo sa medzi mnou a Jakeom v knižnici prihodilo, potom reštauráciu a to ostatné, končiac s bozkom, ktorý mi dal v aute a rozhovor cez telefón, ktorý sme viedli krátko predtým, ako som zaspala, sa nezdalo, že Erick preukazuje ohľadom toho akékoľvek emócie. Jeho hlas bol taký ako vždy; hladký a nádherný a jeho dotyky boli tiež také isté.

„Bola zábava. Užívam si trávenie času s priateľmi." Neočakávala som, že keď dokončím vetu, tak pocítim jeho pery na mojej lopatke a materiál jeho trička z hodvábu na pokožke môjho chrbta. Neležal na mne, naozaj, nie v porovnaní s predošlou nocou a ostatnými nocami medzi nami. Hoci jedna z jeho nôh bola medzi mojimi, jedna jeho ruka odpočívala na mojom páse, kým druhá ho držala hore, takže jeho celá váha by neležala na mojom menšom tele a konečne si položil hlavu na moju ruku. Otvorila som oči a pozrela na neho, vstrebávajúc každý elegantný, milý, krehký rys. Jeho oči boli istým spôsobom iné, tmavšie a takmer zvieracie.

„Si moja, Christa a vždy budeš." Zdvihla som hlavu, ale udržiavala očný kontakt. Časť mňa vždy vedela, hlboko vnútri, že som bola jeho, to bol dôvod, že bol so mnou každú jednu noc, ale bol len v mojich snoch. Iným spôsobom sme spolu nikdy neboli, takže bolo to naozaj férové, aby niečo také povedal? „A ty vieš, že ja budem vždy tvoj." Ruka, ktorá bola na mojom páse sa pomaly pohla hore po mojom chrbte, láskavo pohladila moje vlasy, čin, ktorý sa zdal byť pre neho tak prirodzeným, až som ani nepomyslela na to, aby som sa zastavila, keď som sa pohla k nemu bližšie a jemne obtrela pery o tie jeho.

„Si skutočný, že Erick?" Spýtala som sa, cúvajúc. Prikývol s jeho očami stále polovične zatvorenými a pobozkal ma ešte raz predtým, ako prestal a pozrel na mňa s plnou pozornosťou.

„Som." Prestal hladiť moje vlasy.

„Tak prečo nie si so mnou v skutočnosti namiesto mojich snov?" Nič nepovedal, „Vždy si mi hovoril, odvtedy, čo som bola malá, akoby to bolo naozaj, ale nikdy si ku mne neprišiel počas dňa, keď som hore. Nikdy som sa vedľa teba neprebudila, nedržal si ma alebo som pred tebou neplakala ozajstné slzy. Vždy je to sen." Chcela som sa od neho pohnúť preč, odrazu sa zobudiť, ale nemohla som. Smútok v jeho očiach spôsobil bolesť v mojom srdci.

„Ešte nemôžem, Christa. Nie, kým nemáš osemnásť." Čo mal môj vek spoločné s hocičím? Na tom by nemalo záležať. „Vždy som k tebe chcel prísť. Nemáš tušenia, ako dlho som čakal. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi som chcel byť ten, kto by ťa držal počas toho, ako spíš, byť ten, pri kom sa zobudíš každé ráno, zobrať ťa von na rande a pobozkať ťa pred všetkými, aby všetci vedeli, že si moja." Spôsob, akým sa jeho hlas zmenil, takmer spôsobil moje chvenie sa. Jeho mierny prízvuk bol silnejší, jeho hlas hlbší a jeho oči boli teraz tmavej železnej sivej farby. Nikdy predtým som ho takéhoto nevidela a úprimne som nemala poňatia, čo mám robiť.