Navždy moja [Slovenský preklad]

8. Kapitola 1/2

Ôsma kapitola (Prvá polovica)

Rozhliadajúc sa, som si uvedomila, že sme s Jakeom neboli jediní, ktorí boli ovplyvnení Erickovou prítomnosťou. Mama a otec stáli tam, vyzerajúc, akoby im práve zomrela mačka. Vedeli o niečom, o čom som ja nevedela? Vedeli, kto je Erick? Mark bol zamrznutý, nikdy predtým nevyzeral tak vystrašene. Jess stála vedľa neho, hľadiac od Ericka na mňa, jej oči boli rozšírené. Jade sa opierala o stenu, pozorujúc scénu bez preukázania jej emócií; jej oči sa stále vracali k nádhernému svetlovlasému mužovi pred nami. Ja sama som bola šokovaná. Vždy som mala pochybnosti ohľadom toho, či bol skutočný a počas tých rokov som začala pochybovať o svojom zdravom rozume. Napokon, prečo by som o niekom snívala počas takej dlhej doby? Zatvorila som oči, zhlboka sa nadýchla a pokúšala som sa upokojiť tlkot svojho srdca a nervozitu, ktorá ovládla moje telo pri jeho príchode, som sa snažila odohnať. Keď som nakoniec otvorila svoje oči, tak som stočila svoj zrak a videla Jakea stojaceho vedľa mňa, jeho ruky boli omotané okolo môjho pása. Nepohol s nimi, vôbec sa nepohol, medzitým, čo si to Erick všimol a hľadel naňho.

„Kto si?" Spýtal sa Jake, nezaujímajúc sa o skrytie odporu v jeho hlase, ktoré bolo silnejšie, ako teraz mohol byť ktokoľvek z nás. Erick presunul jeho pohľad na mňa, jeho sivé oči odrazu zmäkli.

„Zatancuješ si so mnou, Christa?" Erick sa na mňa usmial, ignorujúc Jakeovu otázku. Nepohla som sa. Nehovorila som. Nebola som si istá, či som vedela, byť v tejto chvíli oproti nemu v skutočnom živote; bola som naozaj vystrašená, i keď by som nemala byť. Celé moje telo pociťovalo, že by som mala byť s ním, moje srdce sa znovu rýchlo rozbúšilo. Neublížil by mi, ale vedela som, že by vedel. Vidiac Ericka teraz nebolo rozdielne od toho, ako bol vykreslený v mojom podvedomý. Bol nádherný a elegantný, ale bolo tam niečo, čo sa v ňom zdalo byť tak prvotné, čo som si v mojich snoch nikdy nevšimla. Mal silu ublížiť, dokonca zabiť, koho len chcel. Jakeove ruky sa okolo mňa utiahli, akoby bol schopný povedať tú istú vec, ktorú som povedala ja.

„Jake, pusť ju." Zrak som nespúšťala z Ericka; cez moje periférne videnie som mohla vidieť Jade, ako k nám prichádza, „Neublíži jej." Jake jej nevenoval pozornosť, udržoval jeho pohľad na Erickovi. Ja som robila to isté, potichu sa modliac, aby cúvla. To, že by neublížil mne, neznamená, že by neublížil nikomu inému.

„Máš pravdu, nikdy by som jej neublížil." Jeho oči a hlas nepreukazovali nič iné, ako úprimnosť. Urobil krok vpred. Jake cúvol, pokúšajúc sa stiahnuť ma so sebou, ale nepohla som sa. Poznala som Ericka, nikdy mi neklamal, „Je moja."

„Ona nie je tvoja! Christa, prosím povedz mi, že ho nepoznáš." Pohľad som na moment uprela späť na Jakea. Jeho oči boli plné zmätenosti, hnevu a žiarlivosti. Nebol vystrašený ako všetci ostatný, ale Jade sa vystrašenou zdala byť.

„Bola moja už počas posledných osemnásť rokov." Tlmený vzlyk prelomil túto chvíľu a zachytil našu pozornosť. Erick, Jake a ja sme sa pozreli smerom na mamu, ktorá mala na svojich perách položenú ruku a slzy sa jej trblietali v očiach. Prečo bola tak precitlivená? Nemala na to dôvod, že?

„Mama?"

Erick sa pohol tak rýchlo, až som ho nemohla ani zacítiť pokým som nebola v jeho rukách, preč od Jakea. Ako to urobil? Ako to bolo vôbec možné? Pozrela som sa na každého, na svoju rodinu a najbližších priateľov. Jess a Jade vedeli, kto to bol; museli to vedieť so všetkým, čo som im povedala. Ale takisto to vedeli mama, otec a Mark. Prečo by poznali Ericka? Jake tam stál; mohla som to vidieť v jeho očiach a z jeho postoja som vyčítala, že bol pripravený bojovať. Erickove prsty prebehli dole po mojej ruke a bola som takmer ohromená, keď som pocítila jeho lahodnú vôňu; Giorgio Armani mixovaný s čistou vôňou jeho potu a šampónu.