Navždy moja [Slovenský preklad]

12. Kapitola 2/2

Dvanásta kapitola (druhá polovica)

„Ako si sa mal?" Opýtala som sa, sledujúc, ako sa oprel o stenu a oči sklopil k zemi. Na moje prekvapenie sa cez jeho tvár roztiahol malý úsmev a trochu sa zasmial, pred tým, ako ku mne zdvihol pohľad.

„Úprimne, mal som sa aj lepšie." Oprela som sa o stenu oproti nemu; cez materiál trička som pocítila chlad na mojej pokožke. Lepšie bolo pravdepodobne vyjadrením pre neho, vedela som sa predstaviť, ako som tu v jeho dome po tom všetkom, čo sa stalo, čo nebolo ľahké a k tomu, že tu bol s nami aj Erick, robilo veci ešte horšími. Táto myšlienka sa zopárkrát počas týchto pár dní zjavila v mojej mysli, ale vybrala som si tomu radšej nevenovať pozornosť, pretože by sa na mňa ledva pozrel. Teraz, ako sa na mňa díval, som sa cítila ako suka.

„Je mi to ľúto; on a ja odídeme-"

„Nie je to o tebe, Christa." Povedal, prerušujúc ma, „Nuž... nie úplne. Je to o ňom, že tu je; je to o tom, čo vy dvaja vôbec ste. Neznášam, že tu je. Neznášam to, ako sa na teba pozerá a dotýka sa ťa; neznášam spôsob, akým sa na neho pozeráš a tak ochotne si ho k sebe púšťaš." Vyrovnal sa a urobil pár krokov smerom ku mne.

„Jake, prepáč." Naozaj sa mi nepáčilo ako slabo môj hlas znel, keď som prehovorila. Pomaly natiahol svoju ruku, keď bol dostatočne blízko na to, aby sa ma dotkol a ja som zatvorila oči.

„Ak by toto povedal hocikto iný, tak by som ho poslal kade ľahšie, ale keď to hovoríš ty, tak si nedokážem pomôcť a verím ti." Teraz bol bližšie, bol naozaj blízko. Cítila som teplo jeho tela aj cez naše šaty a pocítila, ako jemne pohladil moje líce. „Otvor oči a pozri sa na mňa." Urobila som to, čo povedal a ak by som mohla viac cúvnuť, tak by som to pravdepodobne urobila. Hľadel na mňa s tými veľkými nádhernými gaštanovohnedými očami.

„Jake..." Stíchla som, neistá tým, čo by som mala povedať. Vo svojej mysli som niečo hľadala, čokoľvek, čím by som mohla odpovedať, ale nič som nedokázala nájsť. Nebola som zvyknutá byť s ním sama a v takej blízkosti; nebola som zvyknutá cítiť ho a dýchať jeho vôňu. Predtým sa to stalo len raz alebo dvakrát, ale momentálne boli veci medzi nami oveľa vážnejšie. Neboli sme to my držiaci sa za ruky v škole alebo rýchly bozk v jeho aute; neboli sme to my tancujúci na mojej narodeninovej oslave. Práve teraz to bolo o nás na chodbe, na druhom poschodí v jeho dome, o jeho ruke na mojom líci a o ňom, stojacom tak blízko mňa, až som ťažko dokázala nasávať vzduch. Bolo to o ňom, ako sa ku mne priblížil a o mne, nezastavujúc ho, keď sa jeho pery dotkli mojich.

„Milujem ťa. Možno nemám zvýšené city aké má upír a viem, že ti nedokážem dať ani polovicu tých vecí, ktoré on áno, ale viem, že ťa dokážem urobiť šťastnou." Šepol, keď sa konečne vzďaľoval.

„Nechcem nič z toho, čo mi vie dať, nikdy to nebolo dôležité a viem, že ma dokážeš urobiť šťastnou. Je tam obrovská časť mňa, ktorá sa do teba zaľúbila počas tých pár týždňov, čo sme sa stali kamarátmi, si tak úžasným chlapcom a akákoľvek žena by bola taká hlúpa, ak by to nevidela." O krok cúvol, keď som sa vyrovnala a nechala svoje ruky omotať sa okolo neho, neschopná sa kontrolovať, ako som zaborila hlavu do teplého ohybu jeho krku a znova sa nadýchla jeho vône. Jeho ruky sa okolo mňa takisto obmotali, držiac ma pevne.

„Tak ho odmietni, povedz mu nie." Jeho hlas sa zahustil, akoby sa pokúšal udržovať svoje pocity na uzde. Pokúsila som sa predstaviť si život bez Ericka, ale nedokázala som to. Bolo to príliš ťažké; bol súčasťou mňa. Sledujúc to teraz, možno, ak by nebol takou dôležitou časťou môjho života, Jake a ja by sme neboli tam, kde sme boli. Neboli by sme na jeho chodbe, nepokúšala by som sa tak veľmi zadržiavať plač, on by sa ma nedržal, akoby to bolo poslednýkrát, čo by to robil. Veci by boli rozdielne; možno by sme boli spolu, možno by to bolo v škole a s mojou rodinou doma odlišné. Nemohli sme to vedieť a tak veľmi, ako som Jakea ľúbila a naozaj som ho milovala, nedokázala som to zmeniť. Nedokázala som ignorovať spôsob, akým sa zdalo celé moje telo prebúdzať k životu, keď bol Erick na blízku alebo ten vplyv, ktorý na mňa mal.

„Nemôžem, Jake."

„Áno, môžeš, len to nechceš." Vyslovil, nechávajúc jeho stisk na mne slabnúť, čo spôsobilo, že som cúvla a zrak upriamila na neho, pár sĺz mi konečne vykĺzlo z očí.

„Bolí vôbec myslieť na to, že by tu nebol, je súčasťou mňa a nedokážem to stopnúť. Máš pravdu, nechcem to zastaviť, ale nedokážem vystáť myšlienku, že by si ma kvôli tomu neznášal." Urobil krok vzad, na jeho peknej tvári sa zjavil šok.

„Nie je to tak, že by som ťa nenávidel. Ani si nemyslím, že by som to dokázal." Zašepkal.

„Nechcem ťa stratiť." Zas urobil krok vpred, jeho ruka sa natiahla a utrela slzy, ktoré nedávno povypadali z mojich očí a objal ma. Nič viac som nepovedala. Tento čin bol zlomovým bodom a neznášala som, že slzy pokračovali v opúšťaní mojich očí.

„Nestratíš, sľubujem." Cítila som jeho pery na mojom čele. „Budem tu vždy, keď to budeš potrebovať." Jeho slová boli tak mäkké, tak upokojujúce.

„Za to, čo to stojí, ťa milujem tiež." Pozreli sme jeden na druhého a usmiali sa, predtým, ako sme sa zas od seba vzdialili. Pevnejšie som zovrela popruh kabelky v ruke. Zrazu som mala pocit, že by veci boli možno v poriadku a nedokázala som si pomôcť, bola som vďačná. Nechcela som Jakea stratiť, obrovská časť mňa ho chcela mať vo svojom živote tak veľmi.

„Takže, počul som, že ťa dnes Jade berie von." Povedal nenútene, akoby sa počas posledných piatich minút alebo tak, nič nestalo. Usmiala som sa a prikývla.

„Trvala na tom." Zasmial sa a spolu sme sa otočili ku schodom, jeho ruka si našla môj chrbát a vyslala cez neho menšie chvenie. „A rada s ňou trávim čas, ako to zrejme vieš."

„Nie je tak zlá. Dnes pracujem, takže ak by ste sa chceli na obed zastaviť na pizzu, tak vám viem dať dobrú zľavu." Dokončil, keď sme zostúpili zo schodov a znova boli na prízemí. Pretočila som očami a bokom ho štuchla, nad čím sa len zasmial. Vedela som, že nás Jade a Erick sledovali, cítila som na mne ich oči, ako som zas obmotávala ruky okolo Jakea a objala ho. Keď objatie opätoval, jeho ruky obmotávajúc sa okolo môjho pásu, som vedela, že všetko malo byť v tejto chvíli v poriadku.

„Chris, môžeme ísť?" Spýtala sa Jade. Nič som nepovedala, keď som sa vzdialila od Jakea a očami spočinula na nej, namiesto toho som len prikývla. S Erickom vstúpili do obývačky a vstrebala som pohľad na Jade a šaty, ktoré sa rozhodla dnes mať na sebe; pár tmavomodrých skinny jeans, čierne čižmy a bielosivý top. Tento raz boli jej vlasy zopnuté do strapatého konského chvosta ukazujúc jej tvár, teda, jej lícne kosti. Mala na sebe veľké slnečné okuliare a v jej pravej ruke sa nachádzala čierna kabelka.

„Prajem ti k nej veľa šťastia." Jake šepol hlasnejšie do môjho ucha, spôsobiac, že naňho uprela zrak a Erick sa nad tým zachechtal. Predtým než by urobila čokoľvek, som prešla smerom k Erickovi, aby som nebola v ceste. Keď som bola v rámci dosahu, tak si ma k sebe pritisol, jeho ruky sa okolo mňa obmotali, keď sme sa otočili smerom na odohrávajúcu sa scénku medzi bratrancami.

„Choď do riti bratranec, zo mňa máte akurát tak pôžitok." Jade povedala natešene, obrátiac jej vlasy dozadu. Cítila som vibrácie v Erickovej hrudi a vedela som, že zadržiava svoj smiech. Nedávala som mu to za zlé, istotne bolo s Jade skvelé tráviť čas, ale použitím slova ‚pôžitok' to bolo trochu objemné.

„Si si tým istá? Nezabudnime na to, že sa rozprávaš s jedným z možno štyroch ľudí, ktorí ťa poznajú lepšie ako hocikoho iného v tomto svete." Erick ma udržoval na mieste, keď Jade použila svoju upíriu rýchlosť a zjavila sa priamo pred ním.

„To je dôvod, prečo nie som k tebe až taká príjemná. Poznáš ma." Namiesto odvrknutia sa len zasmial a stiahol ju do svojho objatia. Bolo pekné vidieť tých dvoch, ako blízko k sebe mali; i keď som nevedela, že sú bratranci do včerajšieho dňa. Bolo to úplne iné od toho, ako bývavali v škole a teraz som sa necítila tak zmätene ohľadom vecí, ktoré o Jakeovi vedela, aj také, ktoré by o ňom nevedel ani jeho najlepší kamarát, okrem toho, že dokázala čítať z mysle.

„To vysvetľuje dosť." Erick šepol do môjho ucha, skláňajúc sa dole, aby ma pobozkal na líce. Bože, mal tak dobrú vôňu. „Dnes večer tu nebudem, ale ak sa rozhodneš, že nezostaneš so svojimi rodičmi, tak Jade vie, kde budem." Otočila som sa a zahľadela sa na neho, nové otázky sa začali formovať v mojej mysli a prikývla som. Kam šiel? Jade ma dnes chcela zobrať k rodičom? „Milujem ťa."

Prečo som to ešte nedokázala zopakovať?