Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

06. ROZHOVORY, HÁDKY A PRIZNANIA

Ron, stále ešte v ohromení a šoku prikývol a nasledoval ju. Hermiona zastala až pri zadnom vchode do chrámu. Nechcela aby niekto počul, ich rozhovor. Cítila sa hrozne. Draco Malfoy však vstal a išiel za nimi, za čo si vyslúžil prekvapené pohľady všetkých prítomných. Molly bola na pokraji zrútenia, Artur jej podával vodu. „Bude to dobre," utešoval svoju manželku, hoci si vlastnými slovami nebol sám istý.

„Urob niečo!" štuchla Ginny do Harryho, ktorý doteraz bezradne stále. Prikývol, aj keď netušil čo by mal urobiť a nasledoval Malfoya.

„Prepáč mi to Ron!" povedala mu Hermiona nešťastne. „Prepáč!"

„Ja ale chcem počuť nejaké normálne vysvetlenie!" žiadal ju Ron dôrazne. „Urobil som niečo zlé? Alebo ..." naozaj tomu nerozumel.

„Nie, samozrejme že nie!" ubezpečila ho rýchlo. „Ja len nie som pripravená a ..." odmlčala sa a dávala si dolu z prsta snubný prsteň. Následne ho Ronovi vtisla do dlane. „Prepáč." zopakovala. Malfoy ich celý čas ostražito pozoroval, pripravený zasiahnuť, no stál dosť ďaleko aby im nechal súkromie.

„No ako sa zdá, konečne sme tu všetci, dokonca dorazil aj Chlapec – ktorého – frajerka – poslala – aby – niečo – urobil." ozval sa Malfoy. A skomentoval tak Harryho očakávaný príchod. „Tsss Potter, takto pod papučou skončiť." podpichoval ho. 

Mal potrebu Hermione pomôcť, a chcel namieriť Ronov aj Harryho hnev na seba. On si s Weasleyho a Pottera odjakživa nič nerobil ale vedel, že Hermionu to bolí, keď majú medzi sebou konflikty.

„Malfoy vypadni," zavrčala naňho Hermiona. Znela odhodlane, oči jej iskrili od hnevu. „A nemienim to opakovať znova!" varovala ho. Mala nutkanie vybrať svoj prútik, ale ovládla sa.

„Nikam nejde, Hermiona." odpovedal jej Malfoy, lenivo sa oprel a stenu chrámu a prekrížil si ruky na prsiach.

Pozrela sa naňho, v očiach mala veľa bolesti a zdržiavala slzy. „Ja ťa nechcem vidieť! Už nikdy! Čo na tom nechápeš? Mám ti to vyhláskovať?" spýtala sa ho, znela tak zúfalo ako sa aj cítila.

Mal chuť ju objať, chrániť utešiť. Zovrieť v náručí, bozkávať a nikdy nepustiť. Podišiel k nej napriek všetkým jej protestom. „Hermiona ... bol som idiot!"

„Byť tebou, radšej by som nepoužívala minulý čas! Ty si idiot! Stále a navždy budeš ... Malfoy!" odvrkla podráždene.

„Hermiona ..." Draco už bol bezradný. Chápal ju, mala plné právo s ním takto hovoriť, dokonca ho aj prekliať. Úprimne bol celkom rád, že zvolila túto prvú variantu.

Otočila sa mu chrbtom, a a znova pocítila ešte väčšiu bolesť vo svojom srdci, keď sa stretla s Ronovým pohľadom. Malfoy ju tak vytočil, že naňho úplne zabudla. Z toho ale ako sa na ňu díval, vedela, že pochopil. Cítila sa príšerne, na druhú stranu sa jej uľavilo, že je to vonku.

Rokfort bol poloprázdny. Všetci sa rozutekali na jarné prázdniny, posledné poriadne voľno pred skúškami na VČÚ, alebo MLOK-y. Harry spolu s Weasleyvcami išli na pár dní do Rumunska. Charlie mal dostať nejaké vyznamenanie za svoj prínosť v štúdiu drakov. Hermiona sa ospravedlnila, poslala Charliemu pozdravy a blahoželanie po Ginny, a chystala sa ísť domov za rodičmi. Sedela sama v kupé, a čítala si knihu, ktorú veľmi dávno zháňala. Bolo to doplnkové čítanie k elixírom. Draco jej ju požičal, požiadal Narcissu aby mu ju poslala z ich súkromnej  rodinnej knižnice. Elixír, odpoveď na všetko – od Nicholasa Flamela, bol zaujímavým čítaním. Hermiona sa dočítala o elixíroch, o ktorých ani netušila že existujú. Pochybovala dokonca aj o tom, že by ich niekto na Rokforte niekedy pripravil. Možno Snape, preletelo jej hlavou. V posledných dňoch naňho myslela často, najmä odvtedy ako navštívila profesorku McGonagallovú v riaditeľni. Za jej stolom bol obrovský portrét Albusa Dumbledora. Chýbal však portrét Severusa Snapa.