Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

12. KAPITOLA

Harry sa otočil tvárou tvár svojmu najlepšiemu kamarátovi. Už ho unavovalo to Ronovo trucovanie. „Teraz sa akože oslovujeme priezviskami?" poznamenal ironicky. Mračil sa na Rona. Chápal, že sa hnevá, ale už pomaly strácal trpezlivosť.

„Neodpovedal si mi, čo tu robíš?" vypytoval sa Ron, a ignoroval Harryho otázku.

„Ty si chcel aby som prišiel! Zobral som si kvôli tomu voľno. Kvôli tým tvojim extra hodínám." odsekol Harry. Už sa prestal snažiť byť milý.

„Myslel som, že si na to zabudol." odpovedal Ron. „Môžeš odísť, Potter. Kľudne." ponúkol mu Ron.

„Nie." odsekol Harry. „Ja svoje sľuby plním. A teraz, s dovolením." Harry prešiel okolo Rona a zamieril do hradu aby sa porozprával s Minervou.

***

Harry kráčal dôverne známymi chodbami Rokfortu smerom ku riaditeľni. Cestou stretol aj Zloducha, ktorý sa na niečom veselo a bláznivo smial, a Filcha ktorý naňho vykrikoval, hromžil. Dokonca aj prosil. „Kam si ju dal?" pýtal sa.

„Nepovieeeem a nepoviemeeem!" chichotal sa Zloduch. Vo vzduchu robil salto, a potom prakom strieľal do Filcha kriedu. „A nepovieeeem!" vyplazil naňho jazyk.

„Kde je pani Norrisová?!" vykrikoval Filch. „Kam si ju zavrel, ty hnusný, odporný, slizký ...!"

„Argus, pre Merlina, prestaňte tu vykrikovať!" na chodbe sa objavila Minerva. Mávla prútikom. A otvorili sa dvere komory na metly. Pani Norrisová s mňaukaním vybehla. „A s tebou sa ešte porozprávam!" zamračila sa na Zloducha.

„Pani riaditeľka!" Zloduch sa na ňu zaliečavo usmial. Sňal si aj svoj veľký klobúk. „Viete, že som vás úctivý služobníček, madam."

Minerva sa naňho zamračila. Filch medzitým odišiel, hovoril niečo o tom, že vezme svoju mačku do nemocničného krídla, aby si bol istý, že je v poriadku. A Zloduch radšej tiež odplachtil.

„Dobrý deň," pozdravil Harry. Sledoval scénu, a aspoň niečo mu prišlo v jeho živote v normále. Hoci to znelo smiešne. Ale po všetkých tých prekvapeniach čo v poslednej dobe zažil, by asi neuniesol ďalší šok. Našťastie to nehrozilo. Filch a Zloduch ostanú navždy na nepriateľskej úrovni „Problémy?" spýtal sa zdvorilo.

„Ach to ... ale nie. Nič dôležité." Minerva mu venovala úsmev. „Som rada, že si dorazil Harry," vravela mu. „Dáme si čaj?"

„Veľmi rád," Harry bol stále mierne premrznutý, a tak ju nasledoval do riaditeľne. „Cukrové brká!" povedala Minerva, pred veľkou kamennou príšerou, ktorá strážila vchod do riaditeľne. Mlčky stúpali po točitých schodoch. Harry uvažoval, nad tým ako Minerva dodržuje Dumbledorovu tradíciu o heslách podľa sladkostí. Bolo to od nej milé.

Aj riaditeľňa vyzerala ako si Harry pamätal. Jediné, čo tu chýbalo bol Félix. Minerva mala ale stolíku akvárium s dvoma zlatými rybkami. Dumbledorov obraz bol za kreslom, teraz však bol prázdny. „Ach," Minerva sledovala Harryho pohľad. „Albus často chodí na návštevy." poznamenala.

„Áno viem," prikývol Harry. „Občas príde pozrieť aj mňa."

Minerva zatiaľ zaliala čaj a ponúkla Harryho keksami. „Ďakujem," Harry sa posadil. „A ďakujem aj za to, že som mohol prísť."

Minerva sa posadila oproti nemu. „Ten nápad, čo mal Ronald minulý školský rok, sa mi pozdával. Aspoň si žiaci potrénujú poriadne obranu proti čiernej mágii. Vždy si mal talent na tento predmet." pochválila Harryho.

„Ďakujem," zamumlal Harry. Toľko pochválili od Minervy McGonagallovej nedostal asi nikdy. „On sa s tebou uzmieri." povedala odrazu.

„Takže aj vy to viete?"