Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

36. KAPITOLA

Dopad na kamennú podlahu v Sieni smrti im však takmer vyrazil dych. Fénix sa stratil a znova bol iba tým malým vtáčaťom ako pred chvíľou. Asi to bolo iba jednorázové kúzlo aby sa dostali von.

„Sirius?" zavolal Harry keď sa zbieral zo zeme. Našiel ho kúsok ďalej. Ležal tvárou dolu, ale už konečne nežiaril a vyzeral normálne. „Sirius." Harry si kľakol na zem a obrátil ho. „Čo ...?" hlesol pri pohľade naňho.

„Čo sa deje Harry?" Hermiona sa k nemu doplazila prvá. „Je v poriadku?"

„Asi áno." prikývol Harry, po tom čo nahmatal Siriusovi pulz. Viac ho upútala jeho tvár. „Si si istý, že je to Black?" spýtal sa aj Draco a podľa toho ako sa Ginny s Ronom tvárili, akoby mysleli na to isté. Sirius Black totiž vyzeral rovnako ako predtým než ho pred rokmi zatvorili neprávom do Azkabanu. Vlasy mal však dlhšie a oblečenie príliš ošumelé časom.

„Áno." vravel Harry a celý čas zo Siriusa neodtrhol pohľad. „Videl som veľa fotiek." vysvetľoval. „Zo svadby rodičov a tak."

„Harry, ono je to logické." šepla Hermiona. „Pamätáš sa? Rovnaký a iný zároveň." pousmiala sa. „Fungovalo to."

Sirius sa pohol a potom otvoril oči. „Harry." zachrapčal. Pokúsil sa posadiť a jeho krstný syn mu pomohol.

„Len opatrne." upozorňoval ho Harry. „Ako sa cítiš?"

„Neviem." Siriusa máličko uškrnul, ale hneď s tým prestal, lebo to zabolelo. „Asi mám zlomených pár rebier. Ale to nič."

„Určite?" strachoval sa Harry.

„Áno." Sirius sa staval na nohy. „Ďakujem Harry, že ste ma odtiaľ dostali. Naozaj ... bolo to peklo." zavrtel hlavou akoby sa snažil odohnať tie spomienky. „Prečo sa na mňa pozeráte tak zvláštne?"

„Len je zvláštne ťa takto vidieť, Sirius." pousmiala sa Hermiona.

„Áno, už chápem všetky tie klebety čo o tebe kolovali na Rokforte." doplnila ju Ginny a zachichotala.

„Stále nechápem."

Ginny zo svojho vaku vytiahla zrkadielko a podala mu ho. „Čo?" spýtala sa ostatných. „Som dievča, predsa, jasné že mám zrkadlo."

Sirius si ho vzal a pozrel sa doň. Bol pripravený takmer na všetko, ale na to čo videl nie. Ledva sa spoznal. Tvár ktorá sa naňho dívala zo zrkadla bola jeho, no predsa mu bola cudzia, takmer zabudnutá ... „Čo to je, za kúzlo?"

„To ten elixír. Ale Harry má protilátku." ozval sa Ron, ktorý si všimol Siriusov šokovaný výraz.

Harry mlčal. „No ... pozhovárame sa o tom doma." navrhol.

„Harry." Sirius sa naňho pozrel. Opäť mu hrozne pripomenul Jamesa, tiež sa vždy tváril na vlas rovnako ako Harry teraz. Bol to výraz previnilosti a stavil by sa o hocičo, že niečo tají. „Von s tým."

„Eh ..." Harry sa očividne zdráhal. „No ... tak trocha sa protilátka rozbila, ... asi pri tom páde mosta."

„Iba toľko?" Sirius sa zasmial.. „Ale no tak ... však urobíme ďalšiu."

„To sa už nedá." slova sa ujala Hermiona. „Dá sa to urobiť iba z elixíru, ktorý sa užije. Iná protiatka nefunguje." vysvetľovala. Potom sa, ale povzbudivo usmiala. „Ale však napokon sa nič zlé nestalo."

„Pozrite, neviem ako vy chrabromilčania, ale ja potrebujem sprchu, jedlo a posteľ. Tak čo keby sme z toho miesta vypadli a pozhovárate sa doma?" navrhol im Draco a snažil sa do toho dať čo najviac sarkazmu a irónie.