38. KAPITOLA

3.2K 203 23
                                    

Po tom ako sa vrátili z cintorína, a po rozhovore s Andromedou, Sirius takmer celý čas mlčal a Harry sa nevypytoval. Bol zvedavý, ale akosi vycítil, že to je jeho vec, a ponechal voľbu či mu o tom Sirius povie niečo viac na ňom. Sirius mu ale zaželal dobrú noc, a šiel na poschodie. Obaja išli do svojich izieb, a pokúsili sa oddýchnuť si po takomto náročnom dni. Harry si našiel na svojom vankúši odkaz od Ginny, kde mu pripomenula, že na zajtra majú so Siriusom prísť na obed do Brlohu. Pousmial sa odložil ten kúsok pergamenu na stolík. Skontroloval maličkého Félixa, ktorý spinkal v malom boxe, ktorý mu Harry vyčaroval. Vyzeral veľmi spokojne.

Harry sa cítil vyčerpane, no aj spokojne. Napadlo ho, že bude musieť ráno do práce, aspoň na chvíľu, mal čo doháňať pretože v poslednej dobe si bral priveľa voľna. Rozhodol sa, že musí Kingsleymu poďakovať za jeho ústretovosť a tiež dúfal, že mu ešte povolí pár dní v polovičnom režime, keďže nechcel nechať Siriusa samého.

Usmieval sa. Podarilo sa. Všetko dobre dopadlo. Teda, až na tú rozbitú protilátku, ale našťastie sa nestalo nič vážne. Naopak aj podľa Harryho to bolo skvelé. Viečka mu pomaly oťažievali, a za chvíľu zaspal.

***

Kreacher sa trocha upokojil, po tom čo s ním Harry krátko hovoril. Sľúbil mu, že mu Sirius naozaj neublíži a hlavne to, že nebude musieť odísť. Kreacher sa od šťastia opäť rozplakal a silno objal Harryho okolo nôh. Napokon sa Harrymu podarilo škriatkovi vymaniť, hoci to bolo ťažšie než sa zdalo. Zišiel dole na raňajky a Kreacher sa ale rozhodol, zatiaľ trocha poupratať, nechcel sa Siriusovi príliš ukazovať na oči.

„Vynikajúca praženica, Winky." Sirus malú škriatku opäť veľmi chválil za raňajky. „Ostalo ešte?"

„Isteže pane!" pišťala radostne a rýchlo bežala do kuchyne aby mu ešte priniesla. Tak veľmi sa náhlila, až jej plieskali uši. Vyzerala byť veľmi spokojná a šťastná.

„Dobré ráno," uškrnul sa Harry. „Winky sa do teba zamilovala. Lichotí jej ako ti chutí všetko čo navarí."

Winky priniesla ďalšie dve taniere praženice, zaželala im dobrú chuť a opäť zmizla v kuchyni. 

„Ako si k nej vlastne prišiel Harry?" zaujímal sa Sirius.

„K Winky?" spýtal sa Harry. „Pamätáš sa na škriatka Bartyho Croucha?"

„Nepovedz, že je to ona!" zhíkol Sirius

„Áno je." prikývol Harry. „Vieš, po tom čo ju prepustil, uchýlila sa na Rokfort, ale tamojší škriatkovia ju nemali príliš v láske. Tak som ju zamestnal nedávno ja. Kreacherovi sa zíde pomoc."

Sirius sa pri zmienke o starom škriatkovi zamračil. „Nechápem Harry, ako s ním dokážeš vychádzať. Ale očividne ťa má rád." vravel. „Prisahám pri Merlinovi, naposledy tak visel asi na tom hlupákovi Regulusovi."

„Sirius." Harry si uvedomil, že jeho krstný otec, ktorý momentálne vyzeral ako jeho rovesník, nevie pravdu o svojom bratovi. Napokon mu bude musieť povedať o horcruxoch. Našťastie bolo zavčasu, takže do práce to celkom stíhal. „Musím ti niečo povedať."

Sirius sa zamračil. „Ďalšie zlé správy?" opýtal sa pomaly. Nebol si istý, či to chce vedieť. Na druhej strane mohlo byť niečo horšie ako včerajšie zistenie o tom, že Remus je navždy preč?

„No nie zlé, ale nie sú ani príjemné." Harry opatrne volil slová. „Je to jednoducho pravda, ktorú si nemal ako vedieť."

Sirius počúval. Harry začal hovoriť o Dumbledorovi, horcruxoch ... vylíčil mu udalosti v jaskyni aj riaditeľovu smrť. Bolo to naozaj horšie než si dokázal predstaviť.

Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]Where stories live. Discover now