Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

43. KAPITOLA

Hermiona čakala všetko, toto však nie. Bolo to ... chcela odmietnuť. Mala odmietnuť. No pozeral sa na ňu tak, že to nedokázal, tak iba stála a dívala sa naňho a potom bez slova prikývla. Vzápätí to hneď oľutovala, ale už to nechcela vziať späť. Dracovi veľmi odľahlo. „Ja ... dám ti vedieť, kedy budem môcť." vymyslela si rýchlo.

Uškrnul sa a pokrútil hlavou „Nie, dneska Grangerová. Pochybujem, že aj tak máš niečo lepšie na práci."

„Fajn," odsekla. „Aspoň to budeme mať čím skôr za sebou." Nahnevalo ju, ako jej rozkazoval a hlavne mu neverila. „Idem sa pripraviť, opováž sa ma sledovať."

Zasmial sa. „Nie je treba." žmurkol na ňu

„Zvrhlík." urazila sa Hermiona a pritom sa červenala. Nahnevane okolo neho prešla a snažila sa ignorovať, že sa rozosmial. Keď sa o pár minút vrátila, Draco si medzitým dal džús, ktorý mu priniesol Kreacher. Obliekla si úplne obyčajné džínsy, a teplý ružový sveter. „Môžeme ísť." oznámila mu. Znela akoby to chcela mať čo najrýchlejšie za sebou. Rozhodol sa to nekomentovať. „Ďakujem Kreacher." usmial sa na škriatka. Obula si dlhé čižmy, a biely kabát, kým sa aj Draco obliekal. „Kam pôjdeme?" spýtala sa.

„Najprv na Rokfort." usmial sa na ňu.

Hermiona sa naňho stále nedôverčivo mračila. „Fajn." Chytila sa jeho podávanej ruky, stále si nebola istá, či robí dobre, našťastie nemala čas nad tým príliš uvažovať, lebo pocítila známe trhnutie ako vždy pri premiestňovaní.

V Rokville husto snežilo, ocitli sa kúsok pred bránami a ona sa hneď pustila jeho ruky. „Nehryziem Grangerová." uškrnul sa. Prekvapil ich zhon, ktorý v Rokville panoval. Potom si obaja uvedomili, že žiaci cestujú domov na vianočné prázdniny.

„Ja sa ťa nebojím." zaklamala. Samozrejme, že jej neveril. No nechcel ju odstrašiť hneď. Obaja mlčky kráčali k škole, ponorený do svojich myšlienok. „Je nádherný, však?" zašepkala, dívajúc sa na hrad. „Stále ma neprestáva udivovať."

„Áno," prikývol, chápal ako to myslela. Hoci Rokfort poznali dôverne, predsa stále dokázal ukrývať nejaké svoje tajomstvá, ktoré stáli za preskúmanie.

Keď dorazili k hradu, obaja boli celkom premrznutí. Vytiahla prútik a osušila svoje oblečenie, a najmä vlasy. „Slečna Grangerová," Minerva, bola prekvapená, že tu opäť vidí Hermionu. 

„Pán Malfoy ..." hlesla. On bol stále od snehu, lebo Hermiona sa nenamáhala mu s tým pomôcť, a on sa to kúzlo nikdy poriadne nenaučil. Riaditeľka mávla prútikom, a jeho oblečenie bolo opäť suché. 

„Ďakujem." zamumlal.

„Smiem vedieť, čo tu obaja robíte?" spýtala sa Minerva.

„My sme ..." Hermiona nevedela čo povedať, a tak sa slova ujal Draco. „Pani profesorka, ja som si myslel, že keby som Hermionu povodil po našich obľúbených miestach, možno by si vedela spomenúť."

Minerva prikývla, hoci podľa jej výrazu bolo jasne zreteľné, že tomu neverí, že by sa to podarilo. „Poslúžte si." chabo sa usmiala. „Veľa šťastia."

„Ďakujeme." Draco sa na ňu usmial.

Minerva sa chystala odísť no zháčila sa. „A slečna Grangerová, keď budete s tým nevďačným Siriusom Blackom tak mu odkážte, že sa naňho hnevám, že ma ešte nenavštívil."

„Určite mu to poviem pani profesorka," sľúbila Hermiona.

Osameli. „Kam pôjdeme Malfoy?" spýtala sa Hermiona. „Do knižnice?"