1.časť

990 35 3
                                    

Tak. Tu máte prvú časť. Užite si ju. Dúfam, že sa vám bude páčiť.

Z pohľadu Belly:

Ahoj. Som Izabella Clark, ale volajú ma Bella alebo proste len Bel. Mám 19 a žijem v Stratforde. Som adoptovaná a mojich biologických rodičov nepoznám a neviem či ich vôbec aj chcem spoznať. Teda o mame rozmýšľam, že ju nájdem a zoznámim sa s ňou, ale otca nechcem spoznať, lebo moji adoptívni rodičia mi povedali, že v detskom domove som sa ocitla preto, lebo moja mama sa o mňa nedokázala postarať, nakoľko bola veľmi mladá- mala iba 16 a môj otec sa na ňu vykašľal a odišiel od nej. Ešte jej aj vynadal do kuriev, že prečo je taká sprostá, že si nedala pozor. Ale späť ku mne. Momentálne bývam na intráku  so svojími kamoškami Annie a Mary. Akurát sa chystáme na párty, ktorá je v bare na konci mesta.

 „Annie pohni si!“ zvolali sme naraz s Mary. „Nemohla si si tú masku dať až po párty? To tam teraz chceš ísť s takým ksichtom?“ „Jasné že nie,“ povedala Annie. „Zmyjem si ju o 10 minút a pôjdem.“ „10 minút??? Párty začala pred pol hodinou a ty tu chceš trčať ešte 10 minút, plus nejaké tie minúty kým si to zmyješ, kým sa namaľuješ. Preboha Annie zmývaj tu masku hneď teraz lebo ti ju zoškrabem záchodovou kefou.“ „No dobre dobre, zmyjem si ju.“ Annie trvalo 5 minút kým si tú gebuzinu zmyla a teraz sa ešte ide nalíčiť. „To jej zas bude trvať hodinu,“ pomyslela som si. Na moje prekvapenie bola do 3 minút hotová. Vyrazili sme na párty.

Z pohľadu Justina:

„Kurva, Justin tak ideš? Alebo  potrebuješ nakopnúť do tej tvojej prdelky?“ kričal na mňa Ryan. „Veď Už idem!“ odkričal som mu späť. Práve sa totiž chystáme na párty, ale mne sa moc nechce. Nechápem, ako sa mu môže chcieť ísť na párty, keď to je v meste skoro 2 hodiny odtiaľto – v Stratforde. Je to pomerne malé mestečko. To len Ryan si potrebuje zasunúť tak si tam ide pohľadať nejakú štetku. A ja musím ísť samozrejme s ním.

Mimochodom som Justin Bieber, mám 20 a bývam v Brantforde v malom byte so svojím najlepším kamarátom Ryanom. Spolu kradneme autá pre nášho “šéfa“ Jadena. On nám udáva informácie, kde a kedy máme byť a zobrať auto, ktoré je zázrakom pripravené na nejakom mieste a kľúčiky od neho vždy nájdeme za zadným kolesom. Nikdy som sa ho na to nespýtal, ale radšej sa ani nejdem pýtať, pretože často je podráždený a na takéto debilné otázky neodpovedá, akurát mi tak vykričí do ksichtu. Potom dostaneme za auto slušné prachy, ktoré samozrejme minieme na drogy a alkohol.

Späť k môjmu súkromnému životu. Nemám rodičov. Teda možno mám ale nevidel som ich dobré 4 roky. Keď som mal 16 tak som radšej utiekol z domu, pretože aj tak ma iba využívali. Bol som im dobrý len keď niečo potrebovali. Nikdy mi nepovedali milého slovka, vždy len „Justin urob toto, sprav hento, dones mi tamto....Bol som pre nich sluha. Koľko razy ma nechali doma samého a oni si odišli na dovolenku, ani som nevedel kam šli. Dozvedel som sa to až keď prišli. Keď som niečo nespravil, už aj som mal monokel pod okom a po tele samé modriny. Začal som ich nenávidieť. A raz som sa rozhodol, že utečiem a už sa nikdy nevrátim. Teraz ani neviem či vôbec ešte žijú, ale mne je to jedno. Teraz ma zaujíma akurát tak to, či si mám čo šňupnúť alebo si niekde zasunúť.

 „Justin už konečne zdvihni ten zadok, inak ťa vážne nakopem. Chcem tam prísť čo najskôr, aby som si ešte chytil nejakú sexy štetku, ak mi tam vôbec ešte nejaká ostala,“ ziapal znova Ryan. „Veď už idem!“ zakričal som a lenivo som sa zodvihol z gauča. „Počkaj teda ešte chvíľku, idem sa obliecť,“ povedal som a kráčal som do svojej izby. Ryan si hlasno povzdychol a prerútil očami. Prišiel som do svojej izby a otvoril som skriňu. Vytiahol som si čierne gate a čierne tielko. Obliekol som sa a nastriekal som na seba voňavku. Vyšiel som z izby a šiel som sa obuť. Obul som si fialové supry a vyšiel som von. Zišiel som po schodoch dole a pred vchodom som uvidel Ryana ako fajčí cigaretu. Hneď ako ma zazrel, uhasil ju, zahodil do trávy a vykročil so mnou k autu. Sadol som si na miesto vodiča a čakal som na Ryana, kedy si sadne na sedadlo spolujazdca, pretože som nemal kľúče a myslel som, že ich má on. „Máš kľúče?“ spýtal som sa. „Jasné, šak ako chceš naštartovať? Strčíš tam svojho kamoša?“ povedal Ryan so smiechom a hodil mi kľúče. Strčil som ich do zapaľovania a naštartoval som. Následne som pridal plyn a už som uháňal mestom. To bude cesta. 2 hodiny nudenia sa.

CHANGE MEWhere stories live. Discover now