Príjemné čítanie...
Z pohľadu Justina:
S Bellou sme si to rozdali už 3 krát a ja práve ležím na posteli, usmievam sa (k čomu mi pomáha alkohol) a vydýchavam sa. Je kurevsky dobrá. Triezva by to zrejme nespravila, ale to je mne teraz jedno. Bella leží vedľa mňa a pomaly zaspáva. Mne sa tiež pomaly zatvárajú oči. Rozhodol som sa neprotestovať a zavrel som ich. Do niekoľkých minút som zaspal...
***ráno
Zobudil som sa s otvorenými ústami a na vankúši som cítil niečo mokré. Ležal som dole bruchom a na chrbte ma niečo tlačilo. Rozlepil som oči. Na vankúši sa skvela mláčka mojich slín, z čoho mi prišlo trochu zle, a na mojom chrbte si spokojne odfukovala Bella. Striasol som ju zo seba, načo len nespokojne zamrmlala a spala ďalej. Postavil som sa z postele a vzápätí do mojej hlavy udrela neskutočná bolesť, ktorá ma prinútila si znova sadnúť. Chvíľu som počkal, kým sa tlak v mojej hlave ustáli a postavil som sa znova.
Zo skrine som si vzal čisté boxerky a rozmýšľal som, čo si vezmem na seba. Rozhodol som sa pre jednoduché biele tričko s krátkymi rukávmi, krátke gate s vojenským motívom a červenú snapback. Veci som si vzal so sebou do kúpeľne a dal som si dlhú sprchu. Počas nej som sa snažil si spomenúť, čo sa včera dialo po tom, ako nám Ryan nalial už asi 4 pohár whisky. Nech som sa akokoľvek namáhal, nespomenul som si. Už je to dávno, čo som nepil. Dobre...trepem...nebolo to až tak dávno, ale na moje pomery to bolo dávno.
Vyšiel som zo sprchy, osušil som sa uterákom, vlasy som si prečesal a nechal ich mokré, nech sa samé uschnú a obliekol som sa do vecí, ktoré som mal nachystané. V zrkadle som sa ešte upravil a vyšiel som z izby. Bella ešte stále spala.
Snažil som sa ju zobudiť, ale márne. Mykal som s ňou, triasol, kričal som, aby sa zobudila, dokonca som ju chytil za nos a šteklil som ju, ale nič nezaberalo. Tak som zvolil posledné riešenie. Odbehol som do kúpeľne. O chvíľu som sa už vracal s pohárom ľadovej vody.
„Nedala si mi na výber,“ jemne som zašepkal do jej ucha a usmial som sa. Vylial som všetku vodu na jej tvár a ona zrazu tak prudko vyletela, až čelom narazila do môjho nosa, čo spôsobilo, že sa mi z neho spustila krv.
„Si normálny???“ ziapala.
„Prepáč, ale inak to nešlo. Skúšal som kadečo, ale nič nezaberalo.“
„Aj tak to určite šlo aj miernejšie,“ zavrčala a ešte dodala: „Poď sem, ošetrím ti to.“
Podišiel som ku nej, ale ona niekde odbehla. Za chvíľu sa vrátila s balíčkom vreckoviek a mokrým obkladom. Obklad mi dala za krk a ja som zaklonil hlavu. Suchú vreckovku mi priložila k nosu, z ktorého sa ešte valila krv. Vreckovku som si pridržal, a keď už bola celá krvavá, Bella mi dala ďalšiu.
„Prepáč, nechcela som,“ povedala napokon.
„To je v poriadku.“
Na to už neodpovedala. O chvíľu sa mi krvácanie z nosa zastavilo a tak som odhodil všetky vreckovky do koša a nechal som Bellu, aby sa osprchovala. Ja som sa pobral do kuchyne, aby som urobil raňajky. V obývačke som zahliadol dve nehybné telá . Samozrejme, kto iný, ako Ryan a Stella. Ryan ležal pod stolom a Stella spala na gauči hore nohami (p.a – chápete ako to myslím? Nohy mala na operadle a a hlavu na sedadle).
V kuchyni som si zo skrinky vytiahol lieky na bolesť hlavy a jednu tabletku som prehltol aj s dúškom vody. Potom som rozmýšľal, že čo by som asi tak spravil na raňajky, no nič ma nenapadlo, a tak som sa proste rozhodol pre palacinky.
