Prepáčte, že trocha dlhšie nebola časť, ale za to je dnes dlhšia ako zvyčajne :))
Príjemné čítanie :))
Z pohľadu Belly:
Priblížili sme sa k lavičke a ja som ju uvidela. Plakala. „Mary?“ „Bella?“ povedala zadúšajúc sa plačom. „Č-čo tu robíš? Nemala si ma už vidieť!“ „Ja viem, ale chcela som sa prejsť a navštíviť naše miesto. A vidím že aj ty.“ „No....Bella mala by si ísť. Nájdu ma a tebe by mohli tiež ublížiť!“ „Nie! Nikam nejdem! Neublížia mi. A ani tebe!“ Na nič som nečakala a vytočila som Justinove číslo.
JUSTIN: „Bella ste v poriadku? Nič sa vám nestalo?“
JA: „Áno sme v poriadku, ale práve sme našli Mary.“
JUSTIN: „Čože? Vy ste spolu? Bella! Choďte rýchlo preč! Jej rodičia ju hľadajú a môžu ublížiť aj vám!“
JA: „Justin! Musíme jej pomôcť! Príďte sem, prosím! Je to moja najlepšia kamarátka! Nenechám ju v tom! Ak mi nepomôžeš, urobím to sama.“
JUSTIN: „Dobre, my tam s Ryanom prídeme, len prosím ťa nič nerob! Ukryte sa niekde. Len ešte potrebujem adresu.
JA: „Sme na konci mesta pri tom lesíku s výhľadom na celý Stratford. Pri lavičke.
JUSTIN: „Okej, my sme za chvíľu tam, skryte sa prosím niekde, aby vás nenašli. Sľúbiš mi to? Nechcem aby ti ublížili.“
JA: „Dobre, ale ponáhľajte sa. Ahoj!“
Rýchlo som zložila a so Stellou sme vzali Mary pod pazuchu a skryli sme sa za najbližší strom a čakali na chalanov. Mary ešte stále vzlykala. „Mary? A kto ťa to vlastne hľadá?“ spýtala sa Stella. „M-moji rodičia. Chcú ma predať. Sú to mafiáni.“ „Tvoji vlastní rodičia ťa chcú predať?“ povedala zhrozene Stella. „Áno. Nikdy ma nemali radi. Oni nechceli nikdy žiadne dieťa, ja som bola len chyba.“ „A....povieš mi prosím ťa, tvoje priezvisko?“ „Hudson...“ Stella pri tom mene stuhla. Chcela som sa jej opýtať čo sa deje, ale zrazu mi niekto zakryl ústa a videla som už len tmu.
Z pohľadu Justina:
Rútil som sa ulicami smerom k miestu, kde sa Bella s babami nachádzali. Ryan sedel na mieste spolujazdca a sledoval cestu. Do niekoľkých minút sme boli na mieste. Vystúpil som z auta a to isté urobil aj Ryan. Zamkol som auto a rýchlo som vybehol mierny kopec. Ani som nečakal na Ryana bežal som k lavičke. „Bella?“ skríkol som. Nič. „Bella!“ Znova nič. Vbehol som do lesíka a očami som skenoval okolie. Ryan ma dobehol. „Oni tu nie sú! Vedel som že ich nájdu! Kurva!“ zaziapal som.
„Kurva, Justin ukľudni sa!“ krotil ma Ryan. „Ako mám byť kľudný? Veď mi uniesli....“nachvíľu som sa odmlčal. Rozmýšľal som, čo poviem. „Bellu,“ zakryl som to, čo moje ústa chceli povedať. „Počúvaj ma! Nájdeme ich. Jasné?“ Neodpovedal som a pobral som sa naspäť k autu. Sadol som si za volant a rozmýšľal som. „Do piče!“ zahrešil som a buchol som do volantu. Keď si sadol do auta aj Ryan, naštaroval som.
Vytočil som Jadenove číslo.
JADEN: „Čo potrebuješ?“
JA: „Oni ich uniesli!“
JADEN: „Koho uniesli?“
JA: „Bellu a ostatné jej kamarátky.
