Venujem @malfoy. Teda, ak si to prečíta.
Zobudila som sa na otupujúcu bolesť krku. Pomaly som sa pohla a moje telo osto protestovalo. S polootvorenými očami som sa posadila. V krku mi ruplo tak silno, že som s výkrikom padla nazad do vankúšov. Do pekla. Po hodnej chvíli som sa s námahou posadila a povystierala si údy. Bola som strhnutá ako ešte nikdy.
"AU." Zastonala som keď som sa dotkla mojej najnovšiej modriny na boku. Získala som ju pri poslednom tréningu so Severusom. Aj jaj.
Keď som bola schopná hýbať sa, očami som skontrolovala Malfoya. Ležal na chrbte, jedna ruka spadnutá cez okraj postele, s odhrnutou prikrývkou ukazujúcou časť z jeho nahej hrude. Musela som uznať, že takto v spánku vyzerá celkom rozkošne, až anjelsky. Blonďavé vlasy mal porozhadzované okolo tváre, pričom mu niekoľko padalo do privretých očí. Ústa takmer vždy stočené do sarkastického úškľabku mal teraz mierne pootvorené, uvoľnené a hruď sa mu dvíhala s každým nádychom.
Pokrútila som hlavou nad svojou pochabosťou, prešla som k nemu a nežne som ho zakryla dekou. Trochu sa pomrvil, zmraštil tvár ale spal ďalej. Vďakabohu. Neviem, či som bola teraz schopná vysvetľovať mu situáciu.
Rozhodla som si ako vždy dať rannú rozcvičku. Kašľať na toho blonďavého slizolinčana. Vybehla som z dverí, opatrne ich nechávajúc zapečatené a prebehla som sa až ku hlavnej bráne. Kým som sa vrátila naspäť, bola som nezdravo zadychčaná.
Musím začať znova pravidelne cvičiť. Strácam kondíciu.
"Uuuf." vydýchla som si a prehrabla si vlasy. Potom som vstala, bez prútika som zapálila oheň, vyčarovala som vodu a umyla sa, zhasla tlejúci oheň a keď som prútik konečne našla zakopnutý pod Malfoyovou pohovkou.
"Tak tu si!" vydýchla som a natiahla sa poň. Keď som vstala, modrý sveter som si premenila na bielu košeľu a tričko na biele bavlnené tielko. Obliekla som sa a znova si sadla na pohovku. Keď mi pohľad padol na pohovku oproti mne, zistila som že ma pozorujú dve omámené strieborné oči.
"Malfoy!" vyskočila som, vyľakaná že je hore a ja o tom neviem, v rozpakoch že ma videl sa prezliekať.
"Toto mi nerob!" Prehrabla som si vlasy. "O-odkedy si hore?"
"Už hodnú chvíľu," zaškeril sa. Dopekla!
"A ty si ma vi-videl..."koktala som neiste.
"Hej," povedal a uvoľnene si prehrabol vlasy.
Snažila som sa byť racionálna. "Čo si pamätáš?" Slabo sa zaksichtil a prehrabol si vlasy. Znova.
"Veľa nie, no... ležal som na zemi, zima.. potom niekto prišiel, a premenil sa.... na pantera." Jeho tvár sa stiahla v vystrašenom výraze. "Steinerová, ty..."
"Pekne po poriadku," prerušila som ho máchnutím ruky.
Zamračil sa. "No....pamätám si len bolesť, chvíľami ostrú a neústupnú, potom už len miernu. A klavír...pamätám si klavír. Niekto nádherne hral..." zastonal, prevalil sa na bok a spýtavo sa na mňa zahľadel.
"Teraz mi povedz ako to NAOZAJ bolo, Holúbok." Prekvapene som zažmurkala.
"Holúbok? Malfoy, čo to...?" Uškrnul sa.
"Budem ťa tak volať, pretože si ako holúbok. Vyzeráš nevinne a pritom by si mi dokázala vykľubať oči z hlavy. Trefné, čo? A teraz hovor."
Nadýchla som sa a potom sa oprela o pohovku. Čo mu povedať? Povedal že som nádherne hrala.. aké milé.
"Nuž," začala som. "Minulú noc som nemohla spať. Prechádzala som sa po hrade a došla som až na prízemie keď..."
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
