Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

42. kapitola: Uvidel nešťastie a išiel sa skryť

3. osoba

"Albus Dumbledore bol veľký človek.  Ale veľký, neznamená nutne dobrý, tak ako dobrý nemusí byť vždy veľký. Dnes sme sa tu zišli aby sme vzdali česť tomuto veľkému mužovi."

Hlas Lary Steinerovej sa rozliehal po okolí a každý, bez výnimky visel na jej bledých perách.

"Nechcem, aby ste si mysleli že som prišla tohoto veľkého muža znevažovala. Ale my ľudia máme veľkú chybu - tých čo zomreli zvykneme vychvaľovať a zabúdať na ich chyby."

Odmlčala sa,  a pozrela do diaľky, akoby hľadala ďalšie slová.

"Albus Dumbledore bol dokonalým príkladom čarodejníka - chrabromilčan, zaslúžilý vedec v oblasti alchýmie, držiteľ Merlinovho rádu, člen Wizegamotu a najvyššieho súdu, profesor a riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. A predsa nebol vo všetkom dokonalý. Mal tajomstvá, od ktorých nikto netušil, a on si ich strážil ako oko v hlave, pretože vedel, čo by sa s ním stalo, ak by vyplávali na povrch. Nemienim vám ich teraz oznamovať ak sa tešíte na to, skamem vás. Predsa, od mŕtvych len to najlepšie."

Ticho sa dalo takmer krájať. Dokonca aj tí najzarytejší Dumbledorevi priatelia začínali pochybovať, že ho skutočne poznali.

"Albus by chcel, aby som vám to povedala. Máme už len málo času. Vojna sa začína. Nastanú kruté časy, pre každého. Je dobré vymedziť si okruh ľudí, ktorým dôverujete, lebo onedlho pôjde od vaše životy. Môžete si myslieť čo chcete, môžete hovoriť čo chcete, je to tak. Pravdu už ťažko zakryjete."

Tu sa od hradu vynoril Rufus Scrimgeour, minister mágie. Nikto si nevšimol, kedy zmizol zo svojej stoličky. Za ním kráčalo asi desať aurorov.

"Berte ju," nariadil povýšeným hlasom, keď sa priblížil ku posledným radom. "Rozpráva tu desivé rozprávky ktoré sa nezakladajú na pravde."

Lara nadvihla obočie a pousmiala sa. "Skutočne? Povedzte, KTO zabil Albusa Dumbledorea?"

Scrimgeour sa zamračil. "Takéto informácie nespadajú do kompetencie vaších znalostí, slečna Steinerová. Ak s nami pôjdete dobrovoľne, váš proces prebehne celkom kultivovane."

Zachichotala sa. "Ó naozaj? Nuž myslím, že radšej zostanem tu,  pán minister. Samozrejme, mohla by som utiecť, ale zabralo by to kopec času, ktorý by sa dal využiť aj užitočnejšie."

"Nebudem to opakovať, Steinerová, " zavrčal a dal pokyn aurorom, ktorí sa rozbehli uličkou.

Lara sa len pousmiala a otočila sa späť ku sediacim.

"Nuž, prepáčte vážení, za toto nemilé prerušenie, vyzerá to tak že budem musieť odísť. Nezabudnite na to, čo som vám hovorila. Keď už nič iné, Albus by si to tak želal."

Potom nastal menší výbuch - Dumbledoreovo telo pohltili biele plamene. Niekoľko ľudí vykríklo, a všetci uvideli červeného fénixa radostne letieť ku oblohe. Malé dievčatko v prvom rade poťahalo svoju mamku za rukáv a hlasno sa jej opýtala: "Mami? Kam letel ten fénix?"

"Keď zomrie fénixov majiteľ, každý fénix odletí nevedno kam. Už si nikdy nenájde nového majiteľa, odletí preč a už sa nikdy nevráti." povedala jej mama hlasným šeptom.

Lara Steinerová nadvihla obočie. "Naozaj?"

Fénix síce letel smerom hore, no potom sa otočil, plachtil okolo usadených ľudí a s jasným škrekom zosadol Lare na plece. Doširoka zatrepal krídlami a potom si obtrel malú červenú hlávku o jej tvár.