Zánik Civilizácie

57. Kapitola - Dakar

"Čo sa to tu deje?" Vložil sa do toho Jake. On má proste dokonalé načasovanie.... My dve sme sa tu po sebe už dobre že nevrhli a on príde teraz.

"Ale nič, miláčik. Teda okrem toho, že Sky si práve podpísala rozsudok smrti." Celú dobu to hovorila tak presladeným tónom, až som mala pocit, že dostanem cukrovku. A ten jej úsmev do toho... Keby tu nebol Jake, už by som sa na ňu asi vrhla a ublížila by som jej veľmi, veľmi moc. Vlastná mater by ju nespoznala!

"Už zase ste v sebe?" Začula som Mattow otrávený tón a mala som chuť pretočiť očami.

"Bohužiaľ, ešte nie. Ale som si istá, že ak to takto pôjde ďalej, tak čoskoro do nej určite niečo zasuniem a bude mi jedno či jej to ublíži alebo nie." V tomto prípade by mi skutočne stačilo aj to, keby som do nej proste iba niečo zabodla.

"Neboj, do mňa sa niečo zasúva aj bez tvojej pomoci." Žmurkla a všimla som si ako Jake stuhol.

"Super, detaily si nechaj pre seba, pre dobro nás všetkých." Povedal jej Matt, ktorý sa ku nám pripojil. Bol strapatý a na líci mal otlačený pravdepodobne svoj rukáv.

"Ale no, nežiarli. Ak chceš, tak kľudne do mňa môžeš niečo zasunúť aj ty." Mala som namále. Nie k tomu, aby som sa na ňu vrhla, ale k tomu, aby som sa povracala. Možno sa to bude dať skombinovať a ogrciam ju. Ten jej výraz by mi za to stál.

"Nie, ďakujem. Na diaľnice som prestal chodiť." Odbil ju Matt a nasadil svoj bežný, kamenný výraz. Anabelle vyzerala zaskočene a ja som mala chuť sa smiať, ale odolala som.

"Počuli ste to?" Ozval sa zrazu Jake a keď som sa na neho zmätene pozrela, všimla som si, že sa mračil a hľadel kamsi medzi redší porast. Voldemort bol tiež už na nohách a hľadel rovnakým smerom ako Jake. Zrejme aj on niečo započul.

"Čo?" Spýtala sa razom Anabelle a Jake sa na ňu ani len nepozrel, len sa zamračil a naznačil jej, aby bola ticho. Rukou som automaticky siahla po noci. Teraz som však nevzala vrhací, ale ten veľký, ktorý som si našla predtým v ruksaku, len akurát teraz som ho nosila za opaskom pri vrhacích nožoch.

Všimla som si, že Matt na tom bol dosť podobne a Jake už v ruke držal svoj revolver, ktorý nosil za opaskom. To len Anabelle sa postavila za nás a sledovala čo sa deje.

Chvíľu bolo ticho a keď Voldemort zavrčal, zaznamenala som neďaleko nás medzi stromami pohyb. Bolo to rýchle a tak som nestihla zachytiť čo presne to bolo, ale bolo mi jasné, že to nie je Andrew ani Barbequ s Willom. 

A potom som to zbadala. Bolo to veľké asi ako nákladné auto ak nie aj väčšie a prepletalo to svojimi nohami ako sa to zbesilo rútilo na nás. Vpredu to malo dve klepetá, ktoré vypadali akoby boli zo železa a akoby to nestačilo, za ním sa tiahol vztýčený do vzduchu jeho chvost, zakončený dosť ostrým bodcom. Celé mi to prišlo ako prerastený škorpión. Telo mu obaľoval pancier s ostňami a cvakal svojimi kovovými klepetami pred sebou. V očiach mu jasne bolo vidieť, že už to máme spočítané a chvostom sa ledva vyhýbal konárom stromov. 

"Čo pre Boha to je?!" Spýtala som sa.

"Myslím, že toto okolo Boha ani len nebežalo." Povedal mi Matt a ja som zovrela nôž v ruke pevnejšie.

"To je Dakar. Je ťažké s ním bojovať a ešte ťažšie ho zabiť. Citlivé miesto má len na bruchu, kde nemá pancier." Povedala nám Anabelle. Aspoň raz bola na niečo užitočná. "Ale nie je jednoduché sa tam dostať." Dodala. Vďaka, bez teba by sme na túto informáciu asi neprišli...

"Fajn, Matt, Sky, snažte sa odvrátiť tie jeho klepetá. Ja sa pokúsim dostať pod neho." Hovoril Jake. Aké zaujímavé, že Anabelle nedostala robotu. Ale vlastne, ani ja by som jej nedala radšej žiadnu robotu, len pre to, aby som zbytočne neriskovala, že to na totálku poserie.