Cigánka ✓

IV.

„No to je dosť, že si dorazila, čhaje! Máš vôbec predstavu, koľko je hodín? Kde si bola?"

Prísny hlas jej mamy ju prebudil zo zamyslenia, keď si v predsieni vyzúvala tenisky.

„Hm," odvetila nezaujato a nevnímajúc mamine napomínania, zamierila do svojej izby. Vrátila sa až podvečer, nemala náladu ísť domov. S Luciou a Emmou sa túlali po meste, užívajúc si smiech a zábavu. Lenže, všetko príjemné sa raz musí skončiť, a ona sa musela vrátiť do reality.

„Káj džas, Skarlet, ešte som s tebou neskončila! Pýtala som sa, kde si bola doteraz? Slušné dievča má byť doma pred zotmením. Chceš, aby si o tebe šepkali?!"

Skarlet to už nevydržala. Prudko sa otočila a dva páry tmavých očí sa stretli. Hľadela na svoju mamu, ktorá na ňu hádzala prísne, zamračené pohľady. Inokedy by len poslušne sklopila hlavu a zostala ticho, teraz to však v nej vrelo. Zhlboka sa nadýchla a zaťala päste. K svojim rodičom mala vždy úctu a rešpekt, no musela sa premáhať, aby nepovedala niečo, čo neskôr bude ľutovať.

„Bola som sa prejsť, nič viac. Potrebovala som len vypnúť, to je celé. Neprišla som nijako neskoro, ešte je celkom vidno, tak v čom je problém? Mám snáď právo sa kus odreagovať pred tou svadbou."

„Áno, to máš, ale v rozumnom čase, cez deň. Ak ťa tie gádžovky nahovárajú na bary a diskotéky,..."

Vtedy to už dievčina nevydržala, Všetok nakopený hnev, smútok, beznádej sa vyplavili na povrch. Bez hanby sa rozkričala na svoju mamu.

„Prestaň o nich takto rozprávať! Neznášam tie vaše rozdiely! Ba čo viac, sú omnoho lepšie, oni mi aspoň rozumejú. Môžu si slobodne vybrať, prečo ja nie?! Nechcem sa vydať, chcem byť módnou návrhárkou! Prečo ste mi to nepovedali, to vám ani nestojím za obyčajné vysvetlenie? Žigo mi vravel, že sa to už nejaký čas chystalo! Ako ste si to predstavovali?! V svadobný deň mi oznámiť, že ma dávate nejakému cudziemu chlapovi, ktorého vôbec nepoznám?! Prečo?! Čím som si to zaslúžila, to ma nemáte ani trocha radi?!"

Hluk privolal aj zvedavú Saritu. S údivom sa pozerala na svoju mladšiu sestru. Nestávalo sa často, že by Skarlet rodičom odporovala, preto ju to zarazilo.

„Práveže ťa máme radi, dilina, chceme ti s dadom zabezpečiť budúcnosť, ako som ju mala zabezpečenú ja, chápeš? Alebo chceš hladovať? V tejto dobe si ľudia musia vážiť každé euro, ty také starosti mať nebudeš! Mala by si byť vďačná, nie sa tu rozkrikovať. Takto som ťa vychovala?! Nevážiš si čo ti je ponúkané, berieš to ako samozrejmosť!"

Chápala svoju dcéru, no vždy mala na srdci blaho svojich detí, preto sa musia priniesť nejaké obete.

„A nenapadlo ťa, že možno vzdelanie je cesta pre lepší život? Ja nechcem byť ako ostatné, desať detí a sú šťastní. Mamo, ja chcem niečo dokázať, chápeš?"

Nemohla uveriť matkiným slovám, nie len že ju zarazili, ale najmä jej veľmi ublížili. Vôbec ju nezaujímalo, ako sa cíti, dokonca nemala za potrebu vysvetliť, prečo jej zamlčala takú dôležitú informáciu. Srdce jej divo tĺklo, v očiach pálil slzy. Ach, tie nezmyselné tradície, že ona musí byť Rómka!

„Tvoj nastávajúci je príbuzný nášho najvyššieho vajdu, ak zistí, že máš také gádžovské názory, len nám spravíš hanbu! To chceš? Ja netvrdím, aby si nemala kamarátky, Emmu a Lucku mám rada, ale nenechaj sa ovplyvniť! Čo myslíš, prečo sa gádžovia rozvádzajú? Prečo nie sú šťastní? U nás takéto nie je, zamysli sa! Práve tradície sú to, čo nás drží pokope. Musíme ich s Božou pomocou dodržiavať."

Tmavovláska len pretočila očami. Jasné, každý sa ohŕňa tradíciami, no neuvedomujú si, že poniektorí by možno chceli niečo iné, ako aj ona, a pre pokoj a kľud sa radšej prispôsobili. Lenže, ona nechce byť ten prípad, jednoducho nemôže!!!

„Devla míro, vy nechcete nič len lóve a somnakaj! Nevydám sa a basta! Nechápem Rosu, ako sa s úsme-„

No nestihla ani dopovedať vetu, keď jej na líci pristála facka. Od prekvapenia vytreštila oči, z ktorých sa jej vykotúľali slané perly. Triasla sa na celom tele a v duchu si premietala, čo sa stalo.

„Toto už v živote nechcem počuť z tvojich úst, rozumela si?! Robíme pre teba len to najlepšie, jedného dňa sa mi poďakuješ. Teraz choď do svojej izby a premýšľaj o sebe, mri čhaj."

S týmito slovami sa vrátila do kuchyne, avšak Skarlet si stihla všimnúť slzy, ktoré si rýchlo otierala. Vtedy ju to zamrzelo, všetko, čo svojej mame vykričala. Vedela, že s otcom chcú pre ňu dobre, no ona sa chcela zariadiť podľa seba. Robiť vlastné chyby, vlastné rozhodnutia a hlavne, mať vlastnú voľbu, do koho sa zamilovať.

Prešla okolo užasnutej Sarity, ani na ňu nepozrela. Šla rovno do svojej izby, ľahla si na posteľ a spustila srdcervúci plač. Ani nevedela, koľko krát preklínala svoj pôvod, celý svet za svoje trápenie. Tak strašne chcela vyhovieť rodičom, byť poslušné dieťa, ale na druhej strane, chcela byť voľná. Čo má robiť? S rozhodnutím rodičov nepohne a inú podporu v rodine nemá.

Ani nevedela, ako dlho tam ležala a plakala, za oknom už bola tma. V hlave sa jej ozývali matkine slová ako ozvena, keď jej zrazu svitlo. Prudko sa posadila, slzy už mala dávno uschnuté. No jasné, to je ono! Je predsa Rómka! Pozná rozmýšľanie svojho národa viac než dobre, mohla by to využiť! Čoskoro budú zásnuby, tam sa spozná so svojím nastávajúcim. Ak pôjde všetko podľa plánu, on sám presvedčí svojho otca, nech zruší svadbu. Muži majú predsa vždy silnejšie slovo ako ženy.

Tvár ozdobil malý úsmev, musí to vyjsť, musí! S novým odhodlaním si ľahla do postele a oddala sa spánku.

Vysvetlivky:

* čhaje- dievča

*káj džas- kde ideš

*gádžovky- dievčenské označenie pre niekoho, kto nemá Rómsky pôvod

*dilina- hlúpe

*s dadom- s otcom

*mamo- mamička, mama

*devla míro- bože môj

*lóve- peniaze

*somnakaj- zlato

*mri čhaj- dcéra moja