Cigánka ✓

V.

Krajina sa pomaly zobúdzala zo spánku a prvé jemné lúče slnka pohladili ďaleké horizonty. Zvyčajné skoré ranné ticho prerušovali len kroky a občasné hlasy, vychádzajúce z veľkého rodinného domu.

Už od brieždenia sa nerobilo nič iné, len pripravovalo na zásnuby. Vo veľkej záhrade muži rozkladali pod altánok stoly a stoličky, pokryté bielym obrusom so zlatými doplnkami. Naopak, v kuchyni sa vyznamenali ženy. Nesmela chýbať slepačia polievka, rezne, zemiakový šalát, plnená kapusta, gója, či iné dobroty.

Skarlet prebudil čoraz silnejší hluk. Pozrela na budík, ktorý ukazoval pól siedmej. Pretrela si oči a zhlboka si povzdychla. Sen ktorý sa jej sníval, bol až príliš krásny. Kiežby sa nebola nikdy prebudila! Ešte chvíľu ležala v posteli s dozvukmi, keď jej zrazu svitlo. Dnes je deň, keď sa jej pri troche šťastia podarí zvrátiť svoj osud. Ak to náhodou nevyjde,... radšej nechcela pomyslieť čo by sa stalo. Po tradičnom rannom rituáli sa ponáhľala do kuchyne, kde sa už dokončovali pokrmy.

„No konečne, najedz sa a poď nám pomôcť, nestíhame. Hostia tu budú už každú chvíľu," povedala zadychčane jej starká a ponáhľala sa k sporáku, kde sa opekalo mäso.

S trpkosťou zavrela oči, snažiac sa nemyslieť na svoje nešťastie. Radšej si v duchu zopakovala svoj plán. Po rýchlych raňajkách, do ktorých sa musela donútiť, sa poponáhľala pomôcť s prípravami. Zastala si vedľa Rosy a pustila sa umývať riad.

Mal by to byť najšťastnejší deň v živote ženy, no pre ňu to bola čoraz viac blížiaca sa katastrofa. Kútikom oka sa pozrela na svoju sestru, na jej žiarivý úsmev a v hrudi jej pichlo závisťou.

„Tebe je dobre, Rosita, chcela by som byť na tvojom mieste," pomyslela si trpko, no nahlas nič nepovedala. Aj keď chcela niečo povedať, nemohla sa donútiť pokaziť jej radosť.

***

Predpoludním už dorazili všetci hostia, muži v drahých oblekoch doplnené ťažkými zlatými reťazami, ženy vo večerných róbach, tiež so zlatými doplnkami. Stoly sa prehýbali pod dobrotami a v pozadí hrali hudobníci rómske piesne. Čerstvý vánok rozfúkal vetry, no nikomu to zrejme nevadilo- každý si užíval príjemné spoločné chvíle.

Skarlet sa pozerala na svoj odraz v zrkadle, no myšlienkami bola celkom inde. Ak dnes zlyhá, zrejme sa môže rozlúčiť so slobodou. Upravila si šaty vínovej farby, skontrolovala náhrdelník z tepaného zlata a s malým povzdychom sa pobrala na bojové pole.

Keď vstupovala na záhradu, všimla si zástup ľudí. Dvaja muži sa rozprávali s jej otcom, ktorý ich vítal štamperlíkom pálenky. Zdalo sa, že mangavipen sa začalo.

„Počuli sme, že tu býva dievčina súca na vydaj," prehovoril starší muž, ktorého videla aj na svojích narodeninách. Skryla sa za krík aby ju nebolo vidieť a ďalej zvedavo sledovala hlúčik ľudí.

„Žiadame ťa, vajda, o ruku tvojej dcéry, Skarlet, pre nášho syna, aby si plnila svoje povinnosti tak, ako to kážu naše tradície. Sľubujeme, že jej u nás nebude nič chýbať. Dovoľ, aby sme za ňu odovzdali naše veno."

Položil pred jej otca truhlicu, v ktorej boli šperky a niekoľko zväzkov bankoviek. Z toho pohľadu ju až zamrazilo a aj keď vedela, že vykúpenie nevesty je súčasťou pytačiek, nemohla sa ubrániť myšlienke, že ju jej vlastná krv predala ako nejakú vec.

Skarlet si odfrkla. Vraj jej nebude nič chýbať, no to určite! Ako si prezerala zamračenú tvár svojej budúcej svokry, ktorá stále hneď vedľa svojho manžela, usúdila že to nebude až také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Celé jej vystupovanie svedčilo o tom, že je to žena s pevnými zásadami a len málokedy pripúšťa kompromis. Zmocnil sa jej strach. Mala chuť otočiť sa a vybehnúť naspäť do svojej izby, a už nikdy stade nevyliezť. Zvyčajne mala správny odhad na ľudí a po chvíli usúdila, že oni by zrejme nerešpektovali jej sen. Za rodičmi stálo ešte niekoľko ľudí, asi ďalší rodinný príslušníci. Zhlboka si povzdychla.