2. Kapitola

898 19 0
                                    

   Doma nikto nie je. Rodičia sú ešte v práci. "Idem si do izby po veci."
"Dobre zlato, počkám ťa tu." Odpovie s šibalským úsmevom. Čo si asi tak myslí.. Usmejem sa na ňho a bežím hore po schodoch. Z izby si beriem väčšiu kabelku, v ktorej som zbalená. Rozmýšľala som aj v škole, čo by som si mohla zabudnúť zbaliť, ale veľa mi toho netreba. Veď na čo... Ešte si zoberiem macbook zo stola a idem k dverám. Kráčam ku Shawnovi. "Veľa sa tu toho nezmenilo, kým som bol preč." Povedal.
"A čo také by sa malo zmeniť za dva mesiace?" Prekvapene sa pýtam.
"Ja neviem, to len tak." Zasmeje sa.
"Myslím, že mám všetko." Podávam Shawnovi tašku a odchádzame.
   U Mendesovcoch je ticho. "Rodičia išli už z rána na ten predĺžený víkend a Aaliyah ide rovno zo školy ku kamarátke, takže nás nebude nikto otravovať." Pozrel sa na mňa a zahrýzol si do pery. Acch bože Shawn prestaň! Veď vieš ako ma to zabíja. Je to tak sexy, keď si hrýže do pery. Musím odvrátiť zrak, lebo sa na ňho vrhnem. Hneď tu medzi vchodovými dverami.
"Odnesiem si veci do izby," oznamujem mu.
"Dobre láska, kľudne sa zlož v mojej izbe. Ja sa idem pozrieť či nemáme niečo na jedenie." Zasmeje sa a pobozká ma na čelo.
   Stojím v jeho izbe. Stihol sa už aj vybaliť. Všetky jeho gitary sú pekne poukladané na svojich stojanoch, ktoré sú zavesené na stene. Presne tak, ako pred dvoma mesiacmi keď odchádzal. Dotýkam sa každej jednej gitary a spomýnam ako mi na ne hrával zaľúbené piesne. Srdce mi bije rýchlejšie a usmievam sa... Má pravdu. Nič sa nezmenilo kým bol preč... Idem za ním! Čo tu budem stáť ako taký stĺp?
   Počujem ako sa pohybuje po kuchyni. Vojdem za ním a sadám si na barovú stoličku pri kuchynskom pulte. Shawn sa pozerá do chladničky, otočil sa a venuje mi pohľad. "Nie si hladná, zlato??" Pýta sa ma.
"Áno Muffinček, som!" Odpovedám.
"A čo by si si dala?"
"TEBA!" Rýchlo a vážne odpoviem, pozerám sa na ňho vyzývavím pohľadom. Zatvára chľadničku a s prekvapeným ale zároveň šťastným a šibalským pohľadom sa na mňa pozerá. Postaví sa predomňa.
"Ale také v chľadničke nemáme." Dávam nohy okolo jeho bokov a pritiahnem si ho nohami k sebe.
"Muffiny sa predsa nedávajú do chladničky..."

Ahojte, je tu ďalšia kapitolka😊 dúfam, že sa páči.

Neopúšťaj ma! Where stories live. Discover now