Roommate •🅃🄰🄴🄺🄾🄾🄺•

3️⃣ kúpeľňa, cigarety

Z dverí vyšiel Jungkook v sivých teplákoch, podotýkam bez trička.
Svoje mokré vlasy si ešte sušil menším uterákom.

,,Zatvor ústa maličký." Na Kookieho tvári sa zjavil úškrn.
Určite som bol momentálne červený aj na zadku.

So sklopenou hlavou som vošiel do kúpeľne, kde som spáchal hygienu.

Práve som si obliekal nohavice od pyžama keď mi do kúpeľne vtrhol Kook.

,,Jungkook! Padaj!" Rýchlo som si natiahol nohavice.
,,Ja som nezamkol?" Spýtal som sa sám seba.
,,Prišiel som sa len spýtať či si dáš kimchi."
,,A to si nemohol počkať kým vyjdem?!" Nad tým len pretočil očami a vyšiel s kúpeľne.

Obliekol som si aj vrch pyžama a vyšiel von za Kookom.
Ak som vám to ešte nehovoril tak máme tu aj menšiu kuchynku. Po celom 'byte' rozvoniavala vôňa kimchi.

Sadol som si za stôl s tichým 'dobrú chuť' sa pustil do jedenia. Popri jedení som sa trochu rozprával s Jungkookom.

Keď sme dojedli tak sme umyli riad.
Sadol som si na svoju posteľ a Jungkook na tú svoju.
Z nočného stolíka vytiahol krabičku cigariet a vybral si z nej jednu. Skôr ako ju stihol zapáliť som mu ju vytrhol spomedzi pier.

,,Vráť mi ju!" Z jeho hlasu bolo jasné že je podráždený.
,,Nie!" Povedal som rázne.

Zobral som krabičku aj s tou jednou cigaretou,otvoril okno a vyhodil to ním.

,,Ty si sa zbláznil?!" Pribehol Kook k oknu a pozrel von či ich neuvidí.

Odstúpil od okna a zatvoril som ho.
Jungkookova tvár nabrala nahnevaný výraz. Trochu som sa začínal báť,no snažil som sa to neprejaviť.

Jungkook ma hodil na posteľ a sadol si na mňa obkročmo,k hlave mi pridržal ruky. Teraz som sa už naozaj bál.
,, Prečo si to spravil?!" Stisol mi silnejšie ruky.
,,Pretože nechcem aby si fajčil keď som tu. A navyše keby ťa uvideli tak letíš." Snažil som sa hovoriť čo najviac v kľude.

,,To nie je tvoja vec!" Pustil mi ruky a zliezol zo mňa.

Na zápästí som mal červené škvrny od toho ako ma držal. Jungkook šiel k skrini,otvoril ju a po chvíli vytiahol z nej krabičku cigariet.

Z malou no odvážnou dušičkou som šiel za ním a vytrhol mu ju z rúk. Tak a teraz ma asi zabije.

Ten pohľad hovoril za všetko. ,,Som mŕtvy." Pomyslel som si. Rýchlo som vybehol z izby počul som ako na mňa Kook kričí. Začal som klopať na Jiminove dvere. Kook už stál na chodbe keď mi Jimin otvoril.

Vbehol som dnu zavrel som a zamkol dvere.
,,Tae? Čo sa deje?" Sadol som si na jednu z postieľ a rozdýchaval.
,,Zobral som Kookovi cigarety." Vystrel som dlaň a ukázal mu krabičku cigariet.
,,Si mŕtvy." Povedal Jimin a až teraz sme si uvedomili že Kook zbesilo búcha do dverí.

Jimin na mňa hodil taký vystrašený pohľad,ani ja som nemal taký. Nasucho som prehltol a sledoval ako ide Jimin otvoriť dvere.

Do izby vošiel Kook jeho tvár mala už jemne červenú farbu od zlosti.

Prišiel ku mne a začal ma ťahať do izby.
,,Ajaj. Si oficiálne mŕtvy Kim Taehyung." Pomyslel som si keď sme už vchádzali do izby.

Kook zamkol a začal sa približovať. Prehltol som knedlík v krku a čakal čo spraví.

,,Ešte raz to sprav a pochavám ťa zaživa. Jasné?!" Už po mne začal kričať.
Mal som slzy na krajíčku no nehodlal som ustúpiť.
,,N-nechcem aby si tu fajčil. Zoberiem ti všetky ci-cigarety ktoré nájdem." Triasol sa mi hlas od strachu.

,,Neopovaž sa! Varujem ťa! Nechcem ti ublížiť." Poslednú vetu povedal už kľudnejšie.
Uvedomil som si že mám ešte stále v ruke tu krabičku.

Dostal som trochu blbý ale aj tak geniálny nápad, otvoril som okno a vyhodil som ju von.

,,A teraz len zdrhnúť." Pomyslel som si a už som začal utekať. Vyhýbal som sa Kookovim rukám.

Podarilo sa mi prešmyknúť. Odomkol som dvere a utekal čo najďalej.
Do Jiminovej izby som radšej nešiel nechcel som aby to schytal. Kooka som za sebou nepočul tak som si sadol na lavičku na chodbe. V kľude som rozdýchaval beh.

stal som tam sedieť a pozerať sa do neznáma. Očami som blúdil po celej chodbe. Svietili len menšie svetlá nad obrazmi. Cítil som sa po tom behu unavený.
Zaklonil som hlavu a zavrel oči.

-Jk-

Ten malý bastard mi vyhodil von oknom poslednú krabičku cigariet. Mal som chuť niekoho zavraždiť.

Išiel som si dať studenú sprchu,pretože by sa to mohlo stať realitou. Nechápem prečo mu to tak vadí. No mal trochu pravdu. Nemohol som si byť istý či ma niekto nebonzne alebo ma neuvidí.
Pokrútil som nad tým malý grázlikom hlavu.

Vyšiel som z izby hľadať Taeho. Šiel som najprv k Jiminovi či tam nebude, no nebol.
Do iných izieb by nevošiel. Šiel som rovno po chodbe. Uvidel som sa chodbe lavičku a na nej siluetu.

Prišiel som k tej osobe a zistil som že je to Tae. Mal zaklonenú hlavu. Jednou rukou som ho chytil pod kolenami, druhou chrbát a zodvihol som ho.

V tom Tae otvoril oči, ktoré na mňa vytreštil. Pozasmial som sa nad jeho vystrašeným pohľadom.
,,Bojíš sa ma ale aj tak si ich vyhodil" Skonštatoval som.
,,J-ja sa ťa ne-nebojím." Nič som mu na to nepovedal len som kráčal do izby.

____________________________________________________________

~Awooj. Ďakujem za každý votes 💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜💜
~Namjesus ma vypočul  >.<