Uštipnutie hada

prítomnosť

,,Potrebujem ísť na záchod," dostala som zo seba a ponáhľala sa urobiť ďalšiu hlúposť v mojom živote plnom hlúpostí.

,,Heather, záchod je opačným smerom-" započula som Cecilin hlas tesne pred tým než som zabočila za roh. Nestarala som sa, pretože to bolo teraz druhoradé. Viem že neskôr budem pravdepodobne ľutovať že som špehovala svoju vlastnú matku, no teraz to vyzerá ako dobrý nápad.

Nie, robím si srandu. Aj teraz to vyzerá ako zlý nápad, len na to budem kašľať a urobím to tak či tak.

Nemotorne som sa snažila ukrývať za ostatných ľudí, obchody alebo lavičky ale ukázalo sa to ako zbytočné. Obidve ženy ignorovali všetkých okolo a myslím, že ak by som kráčala vedľa mojej mamy, ani by si nevšimla že som to ja.

Keď si sadli do kaviarne, potichu som zakliala. Cez sklenené okná som ich síce mohla vidieť, ale nebudem počuť ani slovo. Otočila som sa a takmer dostala infarkt, lebo som pred sebou zahliadla Alphu. Do tváre mi fúkol dym z cigarety čo držal v ruke, čo sa nevyhlo môjmu záchvatu kašľa.

,,Johny vravel, že už nefajčíš," dostala som zo seba pomedzi kašeľ a škaredo sa naňho pozrela.

,,Len pred nimi," pokrčil ramenami. ,,Mimochodom, čo tu robíš?" spýtal sa ma.

,,To isté by som sa mohla opýtať ja teba," podozrievavo som sa naňho pozrela. ,,Nemal by si byť s ostatnými?"

,,Nemala by si byť na záchode?" venoval mi ľadový úškrn a potiahol si. Znechutene som nakrčila nos, no hnusnú poznámku si nechala pre seba.

Pohľadom som sa vrátila späť k mojej mame zistila, že so ženou vedie rozhovor.

,,Nevieš náhodou, kto je tá čiernovlasá žena?" opýtala som sa a ukázala na ňu.

,,Čistou náhodou to viem. A ty nevieš kto je tá druhá žena?"

,,Náhodou, to viem," prižmúrila som oči. A v tom mi to došlo.

,,Ale veď to je-"

,,Tvoja mama," dokončil v úžase. Naozaj. Teraz som spoznávala tie dlhé čierne vlasy, držanie tela aj tmavé oči. Kedysi som jej nosievala koláče ktoré piekla moja mama na ochutnávku.

,,Takže tu špehuješ svoju vlastnú mamu," obvinila som ho.

,,Ty robíš presne to isté," vrátil mi to.

,,Ale z dobrého dôvodu. Nebol by si paranoidný, ak by vymeškala deň v práci a namiesto toho išla na posedenie s kamarátkou?"

,,Moja mama zasa býva v úplne inom meste, prišla sem aj keď je to dvojhodinová cesta a ani sa mi neozvala, že je tu. Myslím, že to vyzerá tiež celkom podozrivo." Nechcene som prikývla a ďalej sledovala, ako sa rozprávajú. Viem že sú kamarátky, ale toto naozaj vyzerá zvláštne.

,,Nuž, ak sa chceme niečo dozvedieť, asi budeme musieť ísť dovnútra," zaškerila som sa.

,,Asi máš pravdu," prisvedčil. ,,Chce to však menší plán."

★

,,Tak to je úplne nanič plán," poznamenala som.

,,Vymysli lepší," podráždene si vzdychol Alpha a pohľadom skontroloval naše mamy. Stále tam, našťastie, boli.

,,Srať na plán," povedal nakoniec, odhodil cigaretu a zamieril dovnútra.

,,Čože?" zmätene som naňho zavolala, už však neskoro. Dvere sa za ním zatvorili a sledovať som ho ďalej mohla len cez sklenené steny. Prešiel cez celý obchod a nikto mu nevenoval pozornosť, okrem pár trápnych študentiek v rohu. Sledovala som ho, ako na nich mrkol a v duchu mu naozaj škaredo nadávala. Má sa sústrediť na svoju úlohu, nie baliť frajerky.

Potom podišiel k pultu, niečo si objednal no bolo vidno ako hlavu mierne nakláňa k susednému stolu. Keď mu priniesli objednávku tak pomaly, takmer spomalene vzal do ruky pohár s ľadovou kávou a otočil sa mojej mame chrbtom. Ešte pred tým než odišiel na stôl v rohu položil popísaný papier, zrejme s jeho číslom.

Zaťala som päste od zlosti.

Akonáhle vyšiel z dverí, nahnevane som ho potiahla za ruku preč z dohľadu našich matiek a dievčat.

,,Nemôžeš sa ani chvíľku správať normálne, však?" zasyčala som naňho. Alpha v obrane zdvihol ruky, ale dokonca aj ja som si všimla ako sa mu v očiach šibalsky bleslo.

Samozrejme, že ma len chcel nahnevať.

,,Ále, niekto tu nemá veľmi pevné nervy," usmial sa. ,,Len pre tvoju informáciu, na tom papieriku bolo Connorove číslo." Keď som si vydýchla, posmešne sa uškrnul.

,,Nebodaj by ti vadilo, ak by som si s niekým začal? Žeby si ma stále mala rada?"

,,Ak by som ťa mala rada, akurát dobre pre teba. Takto mi nič nebráni v tom ťa zabiť," ohradila som ťa.

Potichu sa nahol k môjmu uchu. ,,Si vtipná," poznamenal a odtiahol sa odo mňa. Rukou som mu vrazila do brucha, takže sa trocha zatackal.

,,To si nechaj pre tie dievčatá v boxe. Alebo ktorékoľvek, čo sú ochotné ti uveriť a odpustiť tvoje sračky. Čo si zistil?"

Hneď zvážnel, pričom som nevedela či to je dobré alebo zlé znamenie.