prítomnosť

459 60 14
                                    

,,Dobre."

To bolo celé čo som povedala, ale myslím že môj úsmev Dereka celkom upokojil.

,,Dám ti šancu."

Okrem Dereka ma však napadlo ešte niečo iné. Keď som chcela byť silná, musela som sa ešte stretnúť s Alphou.

Chcem vedieť, čo presne sa stalo. Prečo to povedal a prečo si so mnou vôbec začal, nakričať mu to do tváre, ak bude potrebné. Usmiala som sa ešte širšie.

Zrazu mi zazvonil mobil. Na obrazovke svietilo meno "Idiot číslo 2"  čo znamenalo, že mi volal Connor.

,,Iba si na chvíľku zavolám," oznámila som Derekovi a nečakala na jeho reakciu. Až keď som bola bezpečne v mojej izbe, hovor som zdvihla.

,,Čo ti to trvalo tak dlho?" ozval sa ihneď Connor. Prekrútila som očami.

,,Môj -"

,,To je aj tak jedno," nervózne ma prerušil Connor. ,,Mám oveľa dôležitejšie veci, ktoré potrebuješ vedieť."

Zmätene som stiahla obočie, ale nikto to nemohol vedieť. Dôležité veci? V Connorovom podaní to môže byť čokoľvek. Naozaj, od vyliateho čaja až po to že je momentálne vo väzení.

,,Ide o Alphu."

Idiot. Idiot. Idiot.

Do jeho izby som došla ako posledná, ale práve kvôli tomu že ostatní s ním už hovorili nám nechali súkromie.

Nevedela som presne odhadnúť atmosféru, lebo Connor a Trevor boli nahnevaní a Cecily s Johnym boli v takom stave že by sa mohli každú chvíľu rozplakať.

Alpha sám ležal v nemocničnej posteli. Jeho zranenia vraj neboli veľmi vážne, najhoršie čo mal bola zlomená ruka, ale vyzeral otrasne. Po celom tele mal veľa obkladov a obväzov, no okrem toho mal všade modriny a čerstvo zahojené jazvy. Oko mu zdobil veľký, modro-fialový monokel a peru mal niekoľkonásobne roztrhnutú.

,,Nemusíš na mňa kričať, ostatní to zvládli na jednotku," zachrípnutým hlasom prehovoril ako prvý. Nevyzeral nijak znepokojene na to, v akej kondícii sa nachádzal. Ja som teda znepokojená bola.

,,Prečo si to urobil?"

Nastalo ticho. Alpha mal sklonenú hlavu, vyzeralo to že ju ledva udrží mať zodvihnutú.

,,Prečo si to urobil?" zopakovala som otázku. Povedal mi predsa, že už nikdy sa nepôjde pobiť. Sľúbil to. A sľúbil, že už mi nikdy neublíži, tak prečo to robí stále dookola?

,,Lebo som bol nahnevaný."

Ach, áno.

,,Vždy keď urobíš nejakú hlúposť, zvalíš to na to že si nahnevaný. Vieš čo, Alpha? Aj ja som nahnevaná. A tak veľmi, ale vieš čo? Nechodím po meste a nesnažím sa úplne si doničiť zdravie. Nehnevám svojich kamarátov a nedávam im zbytočné dôvody aby sa o mňa báli. Pozri sa na seba, Alpha. Len sa pozri!" zúrivo som zvýšila hlas.

Do izby cez okienko na dverách nakukla znepokojená sestrička, ale Alpha ju mávnutím ruky poslal preč.

,,Neurobil som to naschvál," povedal, ale vyhol sa očnému kontaktu. Rozosmiala som sa.

,,Takže si tam nakráčal len tak, omylom, a zasa sa pobil? To čo hovoríš, je úplne úbohé," odfrla som si.

,,Ja viem," zavrčal Alpha. ,,Ja viem že to bolo úbohé a že celý ja som úbohý. Nemusíš mi to hovoriť!" zťažka oddychoval. Keď sa trochu upokojil, znova sa na mňa pozrel, ale oveľa serióznejšie než som čakala.

,,Prečo si tu?"

Mala som v hlave milión možných odpovedí na túto otázku, ale ani jedna z tých odpovedí nebola tak úplne pravdivá. Chvíľku som nad tým premýšľala, ale rozhodla sa pre niečo čo by som ešte pred pár dňami ihneď zamietla.

,,Lebo ťa milujem," priznala som, ale na chvíľu sa zasekla.

,,-lebo som ťa milovala," opravila som sa a pozrela sa do jeho prekvapených očí.

,,Sľúbil si, že už mi nikdy neublížiš. A pozri sa na to, čo robíš! Nielenže ubližuješ mne, ale aj ostatným. Dnes som ti dala šancu, a až neskôr som si uvedomila že to bola chyba. Nie, buď ticho," zazrela som naňho, keď sa ma pokúsil prerušiť.

,,Keď si ma nemal v pláne brať vážne, nemal si sa so mnou zahrávať. Nemal-," nedokázala som to dopovedať bez toho aby sa mi zatriasol hlas.

,,Nemal si ma bozkávať," pozbierala som sa dokopy. ,,Nemal si urobiť nič z toho čo si urobil, ale je to aj moja chyba. Nemala som ti veriť," ohrnula som nad ním nos. Alpha len mlčal a pozeral sa na mňa.

,,No tak, povedz niečo," mierne vystrašene som naňho štekla. Možno som to nemala povedať. Možno to bolo celé chyba.

,,Zopakuj to," povedal potichu, no v prázdnej izbe sa to ozývalo.

,,Nemala-"

,,Nie. To predtým. To úplne prvé."

Vedela som čo myslí.

,,Že..že som ťa milovala," nahlas som prehltla.

,,Už nie?" zvláštne sa na mňa pozeral, ale ani cez to ako veľmi som sa snažila, nedokázala som prísť na čo myslí.

,,Samozrejme že nie!" pobúrene som si odfúkla. ,,Potom čo som si myslela že by s nami niečo mohlo byť si zrazu povedal že na to máme zabudnúť. Chápem že so mnou niečo nechceš mať, ale vieš, ono to išlo povedať aj inak," zasmiala.

,,Prepáč," zamumlal Alpha a ospalo privrel oči. ,,Ale ja som sa s tebou nechcel rozísť.."

,,Čo?"

,,No, nechcel-"

,,Ja som ťa počula."

Teraz už sme na seba nechápavo pozerali obidvaja.

,,My sme spolu nikdy nechodili..?" naklonila som hlavu.

,,To je jedno," vzdychol si, akoby bolo unavujúce so mnou čo i len hovoriť. To si ešte užiješ, chlapče.

,,To teda nie je," ohradila som sa.

,,To som tým nechcel povedať! Chcel som povedať, že vtedy v tom lese," konečne otvoril oči a uistil sa, že sa naňho pozerám, ,,Som to urobil kvôli tebe." Vyvalila som naňho neveriacky oči.

,,Takže teraz to plánuješ dať celé za vinu mne?" delil ma len kúsok od toho aby som sa hystericky rozosmiala. Zabijem ho, prisahám.

,,Nezabíjaj ma, prosím," detsky si rukami prikryl oči.

,,Čože?" Vie čítať myšlienky alebo čo?

,,Práve máš na tvári ten "zabijem ho, prisahám" výraz," prst mi namieril na tvár a ja som sa pokúsila upokojiť.

,,A teraz sa snažíš upokojiť a zjavne ti to nevychádza," povedal, zatiaľ čo som sa naňho zúrivo pozerala.

,,Ak neprestaneš rozprávať, naozaj ťa zabijem," neprerušila som očný kontakt a Alpha sa uškrnul.

,,Nepochybujem."

,,Neviem či sa pamätáš, ale prestali sme pri tom keď si sa ma snažil presvedčiť že toto celé je moja vina," usmiala som sa naňho a uškŕňanie ho hneď prešlo.

,,To som sa nesnažil povedať," zamračil sa. ,,Išiel som povedať že som ťa pobozkal-"

Po tele sa mi rozbehla nepríjemná triaška. Nechcela som si na to spomínať.

,,-Odtiahla si sa. Heather, to je univerzálny znak pre "nechaj ma na pokoji" a potom si začala tak strašidelne pozerať do prázdna. Presne tým štýlom, akože to ľutuješ. Čo som mal robiť?" neisto sa zasmial a pokrútil hlavou. ,,Teba je tak ťažké pochopiť..."

,,Čo to znamená?" vystrašene som vypískla. Dokelu, čo má toto znamenať? Bola som pripravená sem vojsť celá nahnevaná, nakričať naňho, vynadať mu, hádať sa, ale nie toto.

,,To znamená že sme idioti," povzdychol si Alpha a hlavu spustil späť na vankúš.





Uštipnutie hadaTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang