Uštipnutie hada

prítomnosť

,,Ak by som vedel že budem otec, nikdy by som to neurobil," priznal Derek, no druhá polovička vety visela vo vzduchu. Lebo moja mama nebola dostatočný dôvod na to zostať.

,,Vy ste môj nevlastný strýko," došlo konečne Alphovi a všetci sme sa naňho pozreli, každý inak. Moja mama prekvapene, Derek otrávene a ja nechápavo. To je idiot.

,,Derek sa správal ako urazený teengaer, niekoho dobodal a išiel do väzenia a ty premýšľaš nad tým že je to tvoj strýko?" ujasnila som si to, ale Alpha neodpovedal.

,,Nikdy som nepovedal že som ho dobodal," urazene pokrútil hlavou Derek.

,,Ja mám strýka," uškrnul sa zrazu Alpha a pokrútil hlavou akoby nepočul to čo Derek práve vypustil z úst. Začala som ho radšej ignorovať, lebo z toľkej debilnosti by ma za chvíľu začala bolieť hlava.

,,To stále nevysvetľuje prečo je tu Derek," pripomenula som im. Mama sa mi zapozerala do očí a ja som to vtedy pochopila.

,,Ty ho stále miluješ, však?" opýtala som sa potichu a ani nepotrebovala odpoveď. Rýchlo som sa zdvihla zo stoličky a vrhla sa k dverám.

,,Ja-" začalo som, no neviem čo som vlastne chcela povedať. ,,Musím si to ísť urovnať v hlave. Vrátim sa večer. Alebo zajtra," dodala som. V skutočnosti to nebola pravda a povedala som to len preto, aby som na Derekovej tvári zasa zazrela ten nahnevaný výraz. Mama ktorá to pochopila sa na mňa len sklamane pozrela a mňa zabolelo viac než čokoľvek, čo sa dnes povedalo.

,,Heather," snažil sa mi niečo povedať Derek, ale stopla som ho škaredým pohľadom. Nemohla som ho teraz ani len vidieť, a už rozhodne som nechcela počuť žiadne jeho ľútostivé reči. Bola som vďačná za to, že všetky črty som zdedila po mame. Kedysi som si želala vyzerať ako svoj otec, aby ma spoznal kebyže ma náhodou stretne v dave na ulici. Pozrel by sa na mňa, a videl by vo mne kúsok seba a okamžite by si ma zamiloval. Mama by zistila že to celé bolo len nedorozumenie, vrátili by sa k sebe a z nás by sa stala veľká šťastná rodinka. Až keď som vyrástla, došlo mi že je to hlúposť.

Ak by som v sebe zahliadla kúsok svojho otca, nenávidela by som to. Za to čo urobil tomu mŕtvemu mužovi, za to čo urobil mne a čo urobil mojej matke ktorá ho aj cez to milovala.

Potom mi však došlo, že sa na mamu podobám naozaj veľmi. Obidve sme skončili s rovnakým osudom- niekto nám zlomil srdce, no my sme sa vôbec nepoučili. Takmer mi z hrdla unikol zatrpknutý smiech.

Ja to však zastavím, mami. Nenechám sa oslepiť láskou tak, ako sa to stalo tebe.

★

,,Prečo som si vybrala tráviť deň práve s tebou?" povzdychla som si a Connor sa sebavedome usmial.

,,Pretože ma máš rada a nevieš mi odolať." Žiadne napätie zo včera medzi nami nezostalo, a mne úprimne odľahlo. Pomrvila som sa na deke a načiahla sa za ďalším keksíkom.

,,Nechaj aj mne niečo," zamrnčal Connor a moju ruku odstrčil a dojedol posledný kúsok jedla čo sme mali.

,,Gentleman," prevrátila som očami a natiahla sa naspäť na deku. Slnko ma oslepovalo aj napriek tomu že som mala privreté viečka. V tichosti sme ležali ešte niekoľko minút, kým som neprehovorila.

,,Ako si predstavuješ dokonalé dievča?"

Connora to vôbec nezaskočilo tak, ako som predpokladala. Venoval mi polovičatý úsmev a očami začal skenovať okolie, akoby sa bál že nás niekto započuje. 

,,Dobrú, slušnú, milú. Niekoho, za kým by ľudia chodili po utešenie alebo povzbudenie. Niekto, kto by mi dokázal rozradostniť deň jednou vetou." Bola som prekvapená, že nezačal opisovať výzor ako prvý. Ešte viac som bola prekvapená voľbou jeho slov.

,,Žiadna sexy, vysoká blondínka so štipľavým jazykom a šikovnými rukami?" rýpla som si doňho, ale nemyslela som to vážne. Vlastne ma tým ohromil, a môj rešpekt voči nemu stúpal každým dňom viac. Keď som ho videla prvýkrát, myslela som že je to iba obyčajný, namyslený sukničkár s nerozumnosťou namiesto mozgu.

,,Nikdy som nepovedal, že nemôže byť vysoká a sexy," žmurkol na mňa a zasmial sa. ,,Na čo mi bude dievča, ktoré si zo mňa bude stále robiť len srandu a podkopávať ma? Na to tu mám predsa teba a chalanov. Ja chcem niekoho, kto ma bude naozaj milovať a dávať mi to každý deň najavo."

Predstavila som si také dievča, a ani ma neprekvapilo že v mojej mysli bola presný opak mňa. Najprv mi to na Connora nesedelo, no čím viacej som nad tým premýšľala, tým rýchlejšie mi dochádzalo že by sa k sebe vlastne hodili.

,,A ty?"

Zažmurkala som, lebo aj keď som sa tú otázku opýtala prvá ja, nemala som odpoveď. Vždy keď som si snažila predstaviť dokonalého, môj mozog akoby vypovedal službu. Videla som seba ako malú, keď som bola bez otca. Potom som videla Alphu a ako rýchlo sa nádej objavila, tak aj odišla. A nakoniec zazrela Dereka, ako zabíja a ako láme mamine srdce a potom ako si ho berie naspäť hneď, keď sa vráti z väzenia na slobodu.

,,Chcem niekoho, kto by nebol dokonalý," odvetila som nakoniec.