prítomnosť

498 50 15
                                    

,,Nejdeš so mnou," obaril sa na mňa Connor.

,,Idem," nechápavo som sa naňho pozrela.

,,Nejdeš! Čomu nerozumieš?" zamračila.

,,Tomu záporu," prekrížila som si ruky na hrudi a stále sa nevzdávala. Ani som nehodlala. Budem tu stáť, až kým sa nepodvolí.

,,Nechcem ti ničiť predstavy, ale ty s Alphom momentálne nemáte veľmi dobrý vzťah. Možno ste kedysi boli najlepšími priateľmi, ale už je to preč. Nemá ťa rád, a je nahnevaný kvôli tebe. Pre vás oboch by bolo lepšie aby si ostala tu," dohováral mi. Aj keď ani ja som Alphu nemala práve v láske, no aj tak to trochu zabolelo.

,,Ani ja ho nemám rada, no záleží mi na ňom. V tom je rozdiel," priznala som a výraz v Connorových očiach stvrdol.

,,Aj cez to ako ti ublížil a ty si sa naňho stále nevykašľala?" sklamane sa na mňa pozrel a ja som sa preto cítila zle. Nie, stále nie.

Moje ticho mu bolo odpoveďou.

,,No  dobre," vzdychol si. ,,Poď so mnou, snáď konečne zistíš, aký je to v skutočnosti netvor," zamrmlal namrzene. Nechápala som tomu. Neboli predsa najlepší priatelia? V tejto chvíli to znelo, akoby Alphu ani on veľmi nemusel no pre svoju psychickú pohodu som to radšej nechala byť.

Zistila som taktiež, že Connor má vlastné auto. A nie hocijaké, ale hneď BMWi8. Také auto si rozhodne nemôže dovoliť študent ktorý ani nemá prácu. Rovnako ako jeho byt vyzeral úplne ako nový a dobre udržovaný, bez jediného škrabanca. Museli mu ho kúpiť rodičia. Jeho adoptívni rodičia.

Nasadla som na miesto spolujazdca a sledovala, ako sme prechádzali čistými ulicami mesta až kým sme neprešli do tých menej čistých. Bolo to ako dostať sa z tej bohatej polovice do tej menej bohatej, chudobnej. Cez sklo som nezazrela veľa ľudí, a ak aj hej, radšej sa vyhla ich pohľadu. Na Connorove auto sa pozerali až s príliš veľkým hladom, ktorý sa mi nepozdával. Až neskôr som si uvedomila, že toto miesto spoznávam.

,,Už som tu bola," zadumane som sledovala okolie a vpíjala všetky detaily.

,,Vážne?" mrkol na mňa prekvapený Connor. ,,Nečakal by som ťa práve tu."

Ani ja, a to je ten problém. Čo by som tu taka si robila.

Alpha!

Samozrejme. Kto iný.

,,Našla som tu Alphu. Nebol...úplne v poriadku," zhrnula som to. Spomenula som si na tú noc, keď som ho tu našla zakrvaveného na ulici a následne mne a mojej mame tvrdil, že ho chceli okradnúť a on im odmietol dať peniaze, a tak ho zbili. Taktiež si pamätám ako som mu neuverila a moja mama áno.

Príliš naivná na Alphu.

Gronnor stisol ruky okolo volantu a nie práve jemne zastavil. Myklo ma dopredu, no ústa som si nechala zatvorené a odpútala sa. Keď som vyšla z auta, predomnou stála stará budova, takmer úplne rozpadnutá, pospolu ju držalo len pár vetkých stien. Do nosa mi zavial studený morský vzduch, no to mi len vohnalo zimomriavku na kožu. Síce bolo leto, no more bolo u nás stále studené a takto večer ešte viac než by som si želala.

Connor ukázal smerom k moru, kam som chcela ísť najmenej, a vydal sa tadiaľ. Cez moje nezakryté nohy som sa snažila stiahnuť sveter o trošku nižšie, no neúspešne, a tak som sa radšej rozbehla za Connorom ktorý ma stihol predbehnúť. K ušiam mi začal doliehať krik a ja som sa s obavami otočil na Connora, ktorý však bez poznámok len kráčal ďalej a tak som ho v slepej dôvere nasledovala.

Predo mnou sa objavilo menšie zátišie, z jednej dvoch strán nás kryli staré budovy a z ďalších strán nás obmývalo more. Piesok bol však až nižšie, my sme stáli na betóne, rovnako ako ostatní ľudia naokolo. Nebolo ich veľa, prevažne to bolo muži a chlapci, no stále dosť na to aby spôsobovali hluk.

Trvalo mi len pár sekúnd aby mi došlo čo sa deje.

Och, Alpha.

Okolo neho bolo vytvorené niečo ako kruh, no stále sa menil, zmenšoval a zväčšoval. Stál tam spolu s ešte jedným mužom, o dosť svalnatejším ako on. Výškou boli asi narovnako, ale to bola asi jediná výhoda akú Alpha mal. Pod okom mal veľkú modrinu, ktorá sa farbila škaredou modrou, fialovou a tyrkysovou. Z nosa a pery mu tiekla krv, až si odpľuvol na zem vedľa neho. Ostala tam nechutná zmes tvorená slinami a krvou. Muž oproti ktorému stál vyzeral celkom v poriadku, okrem toho že mal doudierané hánky. Alpha očividne prehrával, no aj cez to tam stále stál akoby snáď očakával že zrazu dostane božskú silu a vyhrá už dopredu prehratý boj.

Potom sa mi pozrel do očí a prekvapene sebou trhol.

A hneď na to dostal takú ranu do tváre, až sa potkol o vlastné nohy a spadol na zadok.

---

nevadí že tomu takmer nikto nebude chápať ale...existuje vôbec niečo viac jasné ako to že bakugo je gay???


nie.

(asi iba to ze todoroki je #1)



Uštipnutie hadaWhere stories live. Discover now