Knihy z diamantových papierov

Dovidenia, Cugumi

Autorka: Banana Yoshimoto

Názov: Dovidenia, Cugumi (Tugumi)

Anotácia:
Román japonskej autorky nás pozýva do príjemného prostredia prímorského rekreačného mestečka, kde trávia posledné leto dve dospievajúce sesternice a priateľky Cugumi a Mária. Ich vzťah je komplikovaný, a zároveň hlboký a doživotný. Vo vzduchu cítiť vzrušenie, ale aj blízkosť konca. Koniec leta, koniec starého spôsobu života, koniec lásky a neustála prítomnosť možnej smrti hrdinky pripomínajú dočasnosť a pominuteľnosť. V každom momente krásy a šťastia je prítomná aj smrť. Cugumin príbeh je však prekvapivo osviežujúci, prekypuje zmesou ľudského tepla, porozumenia a šľachetnosti. (obálka knihy)

Postavy:

Rada by som poznamenala, že som úplne proti nášmu slovanskému fonetickému prepisovaniu japonských mien. Po prvé to vyzerá hrozne, po druhé som predsa len viac zvyknutá na ten anglický prepis, s ktorým sa človek aj viac stretáva.

Cugumi – sesternica Márie, od narodenia veľmi chorľavá a slabá, predpovedali jej krátky život, preto bola rodinou rozmaznávaná, lebo každý deň, mohol byť jej posledný, jej charakter je však krutý, je nepríjemná, drzá, povýšenecká a vždy tá najmúdrejšia v miestnosti. Tvári sa, že neznáša všetko a všetkých, ale v skutočnosti je pár vecí, čo má rada, no aj to pred ostatnými tají.

Mária – jedináčik, sesternica Cugumi a Jóko. Je jediná, kto Cugumi naozaj rozumie alebo sa jej snaží porozumieť. Kedysi ju videla ako všetci ostatní, zlú a protivnú, no neskôr začala o jej slovách a činoch uvažovať a premýšľať, prečo to robí. Cugumi jej stále dosť lezie na nervy, ale má aj strach, že by raz mohla naozaj umrieť.

Jóko – staršia sestra Cugumi, skromná, mierna, v Máriiných očiach je to skutočný anjel. Spolu s Máriou pracovala v cukrárni. Je pracovitá a o svoju mladšiu sestru sa skutočne stará a nezazlieva jej, že má pre seba všetku pozornosť ich rodičov.

teta Masako – mama Cugumi, teta Márie, sestra Máriinej mamy, spolu s manželom vedie penzión Jamamoto

ujo Tadaši – manžel Masako, otec Cugumi a Jóko. Jeho snom je vlastniť veľký moderný penzión, a preto sa rozhodne zrušiť ich rodinný penzión Jamamoto a ísť za svojím snom. Tento príbeh sa vlastne odohráva počas posledného leta v tomto malom penzióne.

Kjóiči – syn majiteľa nového hotela, ktorý sa stavia v mestečku. Skamaráti sa s Máriou a Cugumi a spolu s nimi strávi toto posledné leto.

Citáty:

Je jasné, že keď svoj vnútorný reflektor ponecháme namierený na smútok, skôr alebo neskôr zosmutnieme a začneme byť sentimentálni

Život je jedno veľké divadlo, pomyslela som si. Slovo „ilúzia" vystihuje viac-menej to isté, ale podľa mňa „divadlo" je výstižnejšie. Stála som uprostred tmy a masy ľudí, keď som si v zlomku sekundy túto pravdu uvedomila. Každý z nás si v živote si sebou vláči jadro všetkých svojich „ja", ktorými v jednotlivých etapách svojho života bol, a chaos všetkého dobrého i nekalého, ktorým voľakedy prešiel. A tohto nákladu sa nezbavíme do konca života.

Leto je predo dvermi. Leto, ktoré malo prísť iba raz, sa už v tej istej podobe nemohlo druhýkrát vrátiť. Všetkým nám to bolo jasné, no napriek tomu sme sa chystali stráviť dni rovnakým spôsobom ako predtým. Určité napätie zacíti človek iba vtedy, keď si na plynúci čas vedome spomenie.

„Ja viem. Ja som už raz taká. Aj posledný list na strome ma dokáže rozčúliť. Odšklbnem ho, ale jeho krásu si všimnem. To musíš uznať."
Jej odpoveď ma trochu prekvapila.
„V poslednom čase rozprávaš ako ľudská bytosť," povedala som.
„Asi preto, lebo môj život sa kráti," pousmiala sa.

Zhrnutie:

Príbeh je tak dokonalo japonský, že ho odporúčam každému, kto miluje túto krajinu, túto kultúru, jej filozofiu a zvyky. Je to krásne, je to smutné, je to romantické a idylické, je to desivá pravda, ktorá na vás vyskočí ako strašidlo v horore – vo chvíli, keď to nečakáte. Je to japonské. Viac k tomu povedať neviem :)