Knihy z diamantových papierov

Hrdinovia

Autorka: Božena Slančíková-Timrava
Názov: Hrdinovia

charaktery:

Demákovci: nevesta Anna, zosnulý manžel Paľo, jeho brat Jano, rodičia, slúžka Mara

Pekovci : manžel Paľo Peko s hrbom, žena Zuza, ktorú nechal Ďuro Matvejovie pre Anču

Matvejovci: Ďuro, manželka Anča a jej rodičia

Stoličkovci: Katka, manžel Ondro, ktorý je pijan

Líza Malinská – zamilovaná do Širického, jej otec ušiel do Ameriky, jej mama ju rozmaznávala, myslí si, že všetko dosiahne plačom a keď sa jej nerobí po vôli, správa sa detinsky, miluje Širického a čaká, kedy ju on požiada o ruku

dedinskí páni a inteligencia:
Baláň – notár, vojnu považuje za vznešenú vec, lebo sa za národ treba biť a nepriateľa so slávou poraziť, ísť na vojnu považuje za česť a hrdinstvo, ale to len preto, lebo on sám ísť nemusí

Štefan Širický – podnotár, nie veľmi zhovorčivý, súcití s ľudom, cíti ich stratu aj strach, miluje Lízu

Moller – má chovanicu Grétu, 16-ročnú, ktorá chce ísť na vojnu robiť ošetrovateľku

Štepka – bohatý pán, syn mu ide na vojnu, má hrdú dcéru Magdu

Mila Domská - učiteľka

Klipkáč – starý pán, už jednu vojnu zažil, rád sa háda, bojí sa o 3 synov, čo na vojnu idú

a veľa iných, čo je na tak krátku novelu trochu... príliš >_< Mýlili sa mi aj pre rovnaké mená ako Anna či Paľo a pod.

čas a miesto: Prvá svetová vojna (1914 – 1918), Slovensko, bližšie nepomenovaná dedina

dej: Pre dej nie je ani tak podstatné, čo sa v dedine deje, ale ako to vplýva na obyvateľov a ich psychiku. Ide o dielo proti vojne, v čase jeho vydania sa takéto diela cenzurovali, zakazovali a podobne, lebo to narušovalo vraj morálku, ale toto vyšlo v časopise Živena, čo bol jediný necenzurovaný časopis vychádzajúci u nás počas vojny.

Začiatok vojny sa vníma zozačiatku dvojako: dedinčania bedákajú, lebo chlapi musia ísť do vojny, boja sa, že zomrú, vojnu pokladajú za nezmysel a idú na ňu s istotou, že tam umrú. Páni zas vnímajú vojnu ako hrdinskú výpravu a česť zúčastniť sa na boji za vlasť. Tešia sa, kedy Srbsku nakopú riť a mylne predpokladajú, že vojna potrvá len 3 mesiace (lebo tak veria sile svojej armády).

Na mnohých rodinách a postavách sa bližšie ukazuje vplyv oznamu, že je vojna a chlapi sa na ňu musia odobrať.

Postavy sú buď šťastné, ako Katka Stoličkovie, ktorej manžel pijan odíde z domu a ak umrie, bude mať naveky pokoj od tyrana, aj Ďuro je šťastný, že môže ísť na vojnu a svoju hrdinskosť a silu v nej dokázať.

Sú aj nešťastné ako mladá nevesta Anča Matvejová, ktorej manžel Ďuro odíde, ale aj Ondro Stoličkovie, ktorý vie, že tam isto umrie a žene ani chýbať nebude.
Niektorí sa k tomu stavajú ľahkovážne ako Líza Malinská (ktorú len hnevá, že pre vojnu ju Širický nepožiada o ruku), páni ako Baláň, Klipkáč a Moller vojnu vítajú.
Tomuto celému sa venuje Timrava v prvých 6 kapitolách.

V siedmej kapitole je už atmosféra o čosi hustejšia a pochmúrnejšia. Vojna sa ťahá, ďalší a ďalší ľudia sú odobratí, aj starci. Páni zúria, že zlých majú veliteľov, lebo že vojna už mala dávno skončiť. Hlavne Baláň sa rozdrapuje a dámy ho už nemôžu ďalej počúvať, hnusí sa im.
Širický zo spoločnosti odchádza a idúc po ulici zazrie v okne domu Lízu. Rozhodne sa vyjaviť jej svoje city, ale keď sa k nej blíži (ona ho nevidí, lebo je noc), počuje, ako sa smeje z trápenia ľudu, jeho plačov a nárekov, pre ktoré nič iné ani nepočuť. Širického to šokuje a jeho láska k nej v tej chvíli umrie. Keď si ho Líza všimne, nevie, že ju počul a snaží sa upútať jeho pozornosť, no on už si ju nevšíma a odchádza.

Na konci kapitoly prichádza telegram, že neodobratí chlapi majú ísť na asentírku, čo je vojenský odvod, takže je možnosť, že už všetci pôjdu vojnu a nikto neostane v dedine. Nevezmú len tých, čo sú vážne chorí a neschopní ísť a Baláň dúfa, že on nepôjde. Dokonca pri počutí správy aj omdlel. Širický je tak zvláštne rád, že vojna mu aspoň na Lízu pomôže zabudnúť.

Pri výbere je tak Širický „odobraný", ale Baláň nie. Ten šťastný, že nemusí na vojnu, tak sa opäť stane tým pyšným smradom, ktorým bol od začiatku, Širického nazýva hrdinom a robí si z neho posmešky, lebo vie, že nie je veľmi odvážny ani bojovný. Keď sa Líza dozvie, že Širický odchádza, beží za ním, aby možno ešte na poslednú chvíľu od neho počula vyznanie, no on je voči nej chladný aich rozhovor preruší Lízina matka, aby odviedla dcéru domov (ona sama nemá Širického v láske a nechce, aby si ho Líza vzala, preto je rada, že odchádza).

Posledná kapitola je o 3 roky neskôr, kedy už je v dedine náhradník za Širického, Líza odišla, lebo nemohla v dedine, kde spoznala Širického, ďalej žiť. K pánom, ktorý sú už z vojnu úplne znechutený, dokonca aj „nebojácny" Baláň. Klipkáčovi vojna vzala štvrtého syna, denne prichádzajú správy o padlých, nezvestných a ranených a v ten deň prichádza aj vojak na dovolenku, no prináša správu, že Širický padol, keď zachraňoval nepriateľského raneného vojaka. Táto správa sa dotkne celej dediny.

Úplne na konci sa dozvedáme aj o smrti Ďura Matvejovie. Jeho nevesta Anča dostala o jeho smrti list a omdlela priamo na ulici. Zuza Peková je však rada, že sa tak stalo, že Boh nakoniec potrestal Ďurovu nevernosť voči nej a ona, aj keď má za manžela hrbáča, bude sa mať teraz dobre, lebo jej muž nikdy na vojnu nepôjde.

citácie:

„Veľké časy, slávne časy! Kde človek povstane proti človeku, aby sa vraždili!" zúri, stískajúc zuby a počne behať po izbe ako zbláznený. „Svet upadne v najväčšiu ohavnosť, začne vojnu... a to sú časy vraj vznešené!"

„Vojna musela prísť, každý dobrý vlastenec žiada si ju... Sa rozumie, že i vy?"

„Za vlasť bojovať je pekné, ale stratiť otca, syna je nie zábava. Keby všetci v krajine boli ako tento ľud, tak by sme neboli vojnu odkázali."

„Je nádej, že všetci pôjdeme, ako ste vy vraveli, a staneme sa skutočnými hrdinami."

Vojna požaduje ľudí vždy viac, hlce ich a nikdy jej ich vari už dosť nebude.

Zhrnutie: Tak príšerne zle ako sa mi čítali Ťapákovci, tak dobre sa mi čítalo toto. Je to naozaj silný príbeh, ktorý približuje ani nie tak vojnu samotnú, ale postoje ľuďom voči nej, a to je myslím z pohľadu histórie rovnako dôležité a je to istotne aj zaujímavé.