Knihy z diamantových papierov

The Picture of Dorian Gray

Autor: Oscar Wilde
Názov: The Picture of Dorian Gray (Portrét Doriana Graya)

Odporúčanie: Zistite si čosi o živote Oscara Wilde a literárnom smere "aestheticism" predtým, ako sa dáte do čítania. Veľa vecí vám potom zapadne na to správne miesto.

Postavy:

Dorian Gray – na internete je opísaný ako nevinný, ale ja s tým nie tak úplne súhlasím. Dorian mi prišiel skôr ničnetušiaci, istým spôsobom ľahkovážny. Všetci mu lichotia a on je na také veci už zvyknutý, preto keď mu Henry začne hneď rozprávať o hroznom svete, o strašnom zostarnutí a celkovo mu odhaľuje tie zlé stránky života, tak sa ho to veľmi dotkne, silno to naň zapôsobí a snaží sa tomu akýmkoľvek spôsobom vzdorovať, aj zapredať svoju dušu. Dorian je však  zozačiatku veľmi milý mladý (cca 20 rokov) muž, hrá na klavíri, v každom vidí len to dobré, je trochu naivný, hravý, úprimný a isto citlivý. Jeho viera v slová lorda Henryho ho však časom úplne zmenia. Je to sirota s veľkým dedičstvom. 

Basil Hallward – maliar, vnímavá duša, do svojich malieb dáva časť seba a odkedy spoznal Doriana tak má pocit, že sa pred ním otvoril celý svet, že vidí veci inak – tak, ako tomu je, keď je človek zamilovaný. Pri maľovaní je veľmi sústredený, ani nerozpráva, ani nepočúva. Chce mať akoby Doriana len pre seba a nechce preto pred Henrym prezradiť ani jeho meno, to sa mu podarí neúmyselne, a ani nechce, aby sa tí dvaja stretli, lebo si veľmi dobre uvedomuje Henryho vplyv a Dorianovu nevinnosť.

Lord Henry Wotton – Basil ho nazýva svojím priateľom, ale ťažko nazvať ich vzťah priateľstvom, aspoň mne osobne sa zdalo, že Basil Henryho akoby trpí, lebo je to lord a on len umelec. Henry je človek, ktorý vie šikovne narábať so slovami a ovplyvňovať tak ľudí, ich myšlienky a postoje. Presne toto spravil Dorianovi, keď mu rozprával, aké hrozné je zostarnúť a potom, keď Dorian uvidí dokončený obraz, Henryho slová naňho zapôsobia v celej svojej hroznej sile a Dorian má odrazu strach zostarnúť čo i len o jediný deň. Henry vystupuje možno príjemne, ale je to manipulátor a sám Basil o ňom hovorí, že má na každého zlý vplyv. Je ženatý s Victoriou.

Sibyl Vane – talentovaná herečka, Dorian sa do nej zamiloval, keď ju videl v divadle hrať v Shakespearovej hre, Doriana nazýva „Prince Charming", pretože jej nepovedal svoje meno. Ona sama je veľmi zamilovaná do Doriana, dokonca až tak, že pre lásku k nemu stratí schopnosť dokonale stvárniť postavy na javisku, pretože jej láska otvorila oči a dala pocítiť čosi nové. 

James Vane – brat Sibyl, 16-ročný, chce odísť, aby mohol veľa zarobiť v cudzine a pomôcť tak matke aj sestre, aby sa toľko nenamáhali, voči Sibyl je veľmi ochranársky, má ju nadovšetko rád a nechce, abys ajej čosi zlé stalo, preto chce spoznať jej snúbenca, pretože neverí nikomu z vyšších vrstiev, je upodozrievavý aj preto, že Sibyl nepozná meno svojho snúbenca. Prisahá, že ak Prince Charming ublíži Sibyl, tak ho zabije.

čas a miesto: Londýn, 19. storočie, maľovanie obrazu v Júni

Citáty:

There is no such thing as a moral or an immoral book. Books are well written, or badly written. That is all.

Courage has gone out of our race. Perhaps we never really had it. The terror of society, which is the basis of morals, the terror of God, which is the secret of religion.

Don't speak. Let me think. Or, rather, let me try not to think.

How sad it is! I shall grow old, and horrible, and dreadful. But this picture will remain always young. It will never be older than this particular day of June.... If it were only the other way! If it were I who was to be always young, and the picture that was to grow old! For that—for that—I would give everything! Yes, there is nothing in the whole world I would not give! I would give my soul for that!

How long will you like me? Till I have my first wrinkle, I suppose. I know, now, that when one loses one's good looks, whatever they may be, one loses everything. 

Zhrnutie:

Román napísaný v období, kedy všetko v spoločnosti bolo posudzované podľa vonkajšej krásy, výzoru, pôvabu, nám chce snáď povedať príliš veľa vecí, predostrieť mnohé témy, položiť komplikované otázky so základom vo filozofii a etike, ale možno chce byť len.. dobrým príbehom, do ktorého dal autor "príliš veľa zo seba". 

Príbeh rovnako zaujímavý a zložitý ako sám autor - pompéznosť na povrchu zakrýva ťažkú pravdu o láske, rozpoltenosti, stojac na večnej otázke dobra a zla, správneho a nesprávneho, boj medzi tým, čo chce srdce, čo duša, čo telo. S túžbou večného života, s dušou v pekle a so srdcom v klietke, tak nám je rozpovedaný príbeh Doriana Graya a jeho výnimočného obrazu.

A ja môžem len povedať, že pri čítaní mi napadlo TOĽKO myšlienok, že nie každú som bola schopná zachytiť, nie každú som bola schopná zaznamenať, pretaviť ju do slov, ktoré by dávali aspoň trochu zmysel... 

Lenže zmysel, aký zmysel? Veď "všetko umenie je neužitočné".