Knihy z diamantových papierov

Portrét mladého umelca

Autor: James Joyce

Názov: Portrét mladého umelca (A Portrait of the Artist as a Young Man - jop, úplne naprd preložený názov)

Iné: Toto dielo sa ani tak nečíta ako Ulysess (ale to akurát v knižnici nemali), ktorý je v pohľade literatúry a vzdelávacieho systému o čosi dôležitejší, ale myslím, že tento príbeh ponúka pekný autorov obraz jeho duše a určite sa ho oplatí prečítať, ak mu chcete porozumieť. A nielen jemu, no možno aj sebe.

čas a miesto: cca 1880 - 1900 (autorovo detstvo a dospievanie), Dublin a okolie, Írsko

postavy:

V podstate je v príbehu najdôležitejšia len hlavná postava. Sú tam aj mnohé, mnohé iné, ale tie len vplývajú na hlavnú postavu, oni samé nemajú akoby žiaden príbeh, snáď až na členov Stephenovej rodiny.

Stephen Dedalus - hrdina, ktorého však nemožno priamo spájať s autorom, hoci má toho s ním veľa spoločného. Je to skôr postava príbehu, do ktorej Joyce vkladá svoje myšlienky a spomienky a zážitky. Dal by sa nazvať jeho fiktívnym dvojníkom. Sám Joyce publikoval pár prác pod týmto pseudonymom.
Stephen ako dieťa je už veľmi vnímavý, vážny, nad všetkým poriadne premýšľa a snaží sa prísť na to, čo jednotlivé slová z rozhovorov dospelých znamenajú, aj keď im nerozumie, naučí sa ich naspamäť. Svet v jeho očiach je zvláštny, zdá sa, že ho nedokáže pochopiť ani sa mu prispôsobiť. Dalo by sa nazvať ho outsiderom. Stephen je veľmi dobrým žiakom, vlastne najlepším. Vzorne dodržiava všetky pravidlá, je to vzorný katolík, je poctivý a to niekedy až do takej miery, že nechápe, ako niekto môže spáchať hriech. Jeho samého táto predstava desí, no ako dospieva niečo z toho sa mení. A o tom je vlastne celý príbeh: o zmenách a ako ich prijímame.

Citáty:

Je nad ľudské sily myslieť na všetko a všade. To vládze iba Boh. Uvažoval o tom, aké veľké to musia byť myšlienky, ale vo svojich úvahách dospel iba k Bohu. Boh sa volá Boh, tak ako sa on volá Stephen. Francúzi nazývajú Boha Dieu a tak sa aj Boh vzýva; a keď sa niekto modlí k Bohu a nazýva ho Dieu, Boh hneď vie, že to sa modlí Francúz. No hoci sa Boh nazýva v každej reči inakšie a hoci Boh rozumie všetkému, čo modliaci vraví vo svojom jazyku, vždy ostáva tým istým Bohom a skutočné meno boha je Boh.

Istý čas pociťoval v dome nepatrné zmeny; a keďže sa zmenilo to, čo pokladal za nezmeniteľné, jeho chlapčenský obraz sveta zažil množstvo drobných otrasov.

Netúžil po hrách. Chcel stretnúť v skutočnom svete nejakú nehmotnú predstavu, ktorá mu už dávno utkvela v duši. Nevedel, kde ju má hľadať, ale neodbytné tušenie mu vravelo, že ani nemusí vynaložiť zvláštne úsilie, a predsa ju stretne.

„Poviem ti pravdu," odvetil starček. „Mám presne dvadsaťsedem."
„Každý je taký starý, ako sa cíti, Johnny," povedal pán Dedalus.

Zhrnutie:

Kniha, ktorá rozpráva príbeh o človeku, ktorý sa snaží nájsť si vo svete to svoje miesto. Nie však tak, ako v mnohých dnešných knihách. Hrdina je výnimočný, no žiadna mimozemská rasa sa k nemu neprihlási ani elfovia či mágovia z inej dimenzie ho nespravia svojím kráľom.

Stephen chce nájsť svoje miesto v tomto svete, ale nie za cenu svojich presvedčení, túžob, pocitov. Tie sa mu prirodzene menia ako dospieva a okúsi mnohé strasti a radosti života, no on sám sa nikomu priamo neprispôsobuje, keď, tak len na oko, aby mu dali pokoj.

Príbeh krásne zachytáva jeho vážnosť, ktorá je v kontraste s jeho vekom a okolím. Vníma mnohé detaily a to práve také, ktoré sú pre neho v danom období života podstatné. Zachytáva útržky rozhovorov starších žiakov a dospelých a všemožne sa snaží pochopiť ich, dať do súvislostí s dianím okolo.

Portrét mladého umelca je príbehom duše, ktorá hľadá medzi ľuďmi tu na Zemi svoje miesto.

Ak sa teda cítite byť nepochopení okolím a neprekáža vám sem-tam 3-stranový monológ s úvahami, ktoré majú čosi do seba a niektoré vami úplne otrasú, tak odporúčam. Stephena si zamilujete ♥

(obrázok je z netu)