Knihy, ktoré som prečítala

jay kristoff & amie kaufman: memento

Novela k sérii illuminae.
Vždy som si túto knihu chcela prečítať, ale z nejakého mimoriadne záhadného dôvodu som na ňu nikde nenatrafila. Sú totiž, v tomto svete, také knihy, ktoré sa nedajú nikde zohnať a tak som už aj stratila nádej, že si ich niekedy prečítam. Túto konkrétnu som však vždy chcela nájsť, a neschádzalo mi to z mysle – no a tak som to nakoniec niekde našla ako e-knihu (mimochodom, nechápem, čo som tam tak dlho hľadala, keď je to normálne na Apple books...), síce ja preferujem normálne knihy, ale tak ok.

Prekvapilo ma aké to bolo krátke. Doslova som to len otvorila, že sa pozriem čo tam je, a asi za hodinu som to prečítala. Čudovala som sa, že jak je to možné, ale má to sotva 80 strán, a navyše strany v sérii Illuminae sa čítajú rýchlejšie, než v normálnych knihách (keďže sú tam väčšinou konverzácie a obrázky).
Je až fascinujúce, ako veľa vecí sa udialo na takom malom priestore. Povedali by ste si, že z pár konverzácií nevyčítate charakter postáv a také tie veci, a nezanechá to na vás hlboký dojem. Zvláštne však je, že to bolo také krátke, a aj tak ma to nejakým spôsobom zasiahlo, možno aj hlbšie, než knihy, ktoré sú dlhé.

Takže ideme na to.
Táto kniha sa odohráva niekoľko dní pred začiatkom Illuminae. Zaujímavé je, že sleduje čas pred útokom na Kerenzu (to je planéta), vojenský vesmírny konflikt, do ktorého sa zapojila výskumná flotila Alexander. Ako už vieme z Illuminae, na Kerenze prebiehala nelegálna ťažba niečoho nelegálneho a zrazu sa tam zjavili vesmírne lode spoločnosti BeiTech, ktoré sa prišli tohto podniku zmocniť, aby na tom nahrabali prachy. Nebyť vedeckého plavidla Alexander, ktoré bolo neďaleko, asi by tam BeiTech všetkých zmasakroval. Takto sa však tej vedeckej lodi podarilo zachrániť niekoľko tisíc ľudí, ktorí žili na Kerenze. Avšak počas zachraňovania na nich zaútočil BeiTech (však prečo nie). Toto je dôležitá udalosť pre dej knihy, keďže práve počas toho útoku, kedy po nich stireľali jadrovými zbraňami, sa umelá inteligencia lode dosť zásadne poškodila.

Táto umelá inteligencia sa volá AIDAN a je dosť cool. (Po tom poškodení začala byť ešte trochu viac cool.)

Ale späť k téme. Hlavnou hrdinkou tohto príbehu je Olivia Klein, mladá vedkyňa, ktorej náplňou práce je robiť niečo vedecké, čo v preklade zmamená kecať s AIDANom o zvláštnostiach ľudskej rasy. Akože, neviem prečo, ale nadobudla som pocit, že sa ju tá umelá inteligencia snaží nenápadným spôsobom zbaliť – alebo to len tak vyzerá? Každopádne, Olivii sa páči jej nadriadený, kapitán Wolf, a čoskoro vysvitne, že jej city sú opätované. Možno, že by si Olivia užila milostný románik na vedeckom plavidle uprostred vesmíru... kebyže práve vtedy nedôjde k jadrovému útoku a nezačnú ich všetkých masakrovať.

Veľmi zásadná je konverzácia, ktorú viedla Olivia s AIDANom. Riešili taký ten známy filozofický problém, že máte vlak a či by ste radšej prehodili výhybku, a zachránili piatich ľudí na koľajniciach, alebo radšej zabili toho jedného na vedľajšej koľajnici, alebo... no proste, či je morálne zabiť jedného, keď zachránite väčšinu. Je to taká filozofická dilema, pretože keď sa na to pozriete z iného uhla pohľadu, už je aj tak zlé, keď zabijete piatich, tak by nemalo byť o nič lepšie radšej ich zachrániť, a nech ten jeden zomrie... Ja neviem, každopádne – čítala som aj zvyšné knihy a môžem vám povedať, že AIDAN v tom má veľmi jasno.

Táto dilema však poznačí celú knihu, pretože... mám to vôbec hovoriť? Nie je to spojler? Tak to poviem takto: AIDAN niekoho zabije a potom sa zatvári, že ,,akože sorry, ale bolo to pre dobro väčšiny..." Je tam ešte ďalšia záležitosť a to, že Olivia AIDANovi naznačí, že on je ako počítač cenný menej, ako ľudský život, ale zároveň mu povie, že ,,myslím, teda som" takže mu tým v podstate naznačí, že ako mysliaca bytosť by tuež mohol niekým byť... On ju pošle do čerta, ale táto myšlienka mu v mysli zarezonuje a neskôr počas jadrového útoku, keď sa jeho servery pokazia, sa AIDAN začne namiesto tretej osoby oslovovať v prvej osobe, teda ja.

A začne si, takpovediac, robiť veci po svojom.

Viac vám už nebudem vyzrádzať. Ako sorry, ale stojí to nejaké tri eurá na Apple books, takže si to pokojne môžte prečítať aj teraz hneď. Stojí to za to. Je to taká mini verzia Illuminae files, síce je to po anglicky, ale ja som to pochopila, tak to už pochopí každý. Bola tam aj akcia, aj nejaké pocitové prežívanie postáv, smutné backstory, a zrodenie najštýlovejšej počítačovej inteligencie, akú som kedy videla – AIDANa.

(Mimochodom, dnes mi prišlo How the King of Elfhame Learned to Hate Stories.)

(V knihe We Hunt the Flame som už za polovicou, ale nejak ma to nebaví, tak neviem...)

(Prečítala som prvých vyše sto strán z The Song of Achilles. Toľko k mojím ďalším knihám...)

Citáty:

AIDAN HAS RUN A GOLDEN RATIO ANALYSIS ON THE SYMMETRY OF HER FEATURES AND CONCLUDED SHE WOULD QUALIFY AS BEAUTIFUL IN HUMAN EYES.
AIDAN CANNOT BE SAID TO HAVE EYES AT ALL.

,,AH. YOU HAVE EMPATHY FOR AIDAN.
INTERESTING."