Knihy, ktoré som prečítala

neal shusterman: kosec

Výstraha: Ak si dáte do Googlu slovo ,,kosec" nájde vám to obrovské pavúky s dlhými nohami. A to asi nikto nechce.

Táto kniha sa mi ako mnoho iných spája s dňom, kedy som si kúpila asi päť kníh naraz a hádajte, čo - prečítala som z nich asi jednu, lebo som neskôr zistila, že ostatné sú totálne nudné. Neviem, čo to tí autori robia, že keď si človek prečíta prvé dve strany, pomyslí si, že aha, aká sranda a až keď si to kúpi a príde s tým domov a číta ďalej pochopí aká je to nevýslovná sprostosť.

Nuž, ale táto konkrétna na tom nebola až tak zle. Pamätám si, čo ma na tom najviac bavilo - zrejme morbídnosť celej knihy, keďže je to prakticky o tom, že, no...

Dej sa odohráva v budúcnosti, ale v takej prešpekulovanej, že všetko riadi počítač (ktorý sa volá Nimbus) a napočudovanie to dokonale vychádza. Všetci majú dosť všetkého a síce je zdravotníctvo na takej vysokej úrovni, že ak trebárs skočíte z mrakorapu, za dva dni vás oživia, zomierať stále treba. Pretože by sa to tam inak preľudnilo, či čo a okrem toho, pravdaže - bez smrti nemá život zmysel. Lenže z nejakého dôvodu je vraj nemorálne aby aj smrť vybavoval počítač, teda to jediné zostalo v kompetencii ľudí. Potom nečudo, že s tým jediným sú problémy...

Zabíjanie nejakých náhodne vytipovaných osôb majú na starosti Kosci, čo je spoločenstvo, ktoré sa niekoľkokrát do roka schádza, aby prerokovali, či kvóty boli dostatočne naplnené (kosci, ktorí zabili priveľa ľudí alebo primálo sú potrestaní nesúhlasnými pohľadmi ostatných), či niekto si to náhodou neužíva priveľmi alebo primálo. A okrem toho, z jednotlivých koscov ide strach, všetci sa im buď podlizujú alebo vyhýbajú - pretože kosec vás môže odpraviť aj na ulici pri semafore, nie je s tým žiaden problém. Avšak ak vás nechá pobozkať mu prsteň, dostanete ročnú imunitu, čo znamená, že jeden kalendárny rok na vás nikto nemôže vyťahovať kosák. Na Silvestra už asi môže.

Hlavné postavy sú Rowan a Citra (to meno sa mi tak páčilo! Až do konca som sa nad tým nadchýnala a nemohla som uveriť tomu, že sa tak naozaj volá). Na začiatku sú to bežní stredoškoláci, potom sa však každému po stretnutí s koscom Faradayom (mená si dávajú podľa slávnych vedcov) - a tu treba dodať, že tie stretnutia stáli za to - stane asi to, že ich vezme do učňovstva. (Mimochodom, k Citre prišiel Faraday na večeru, dal si u nich nejaké chabé cestoviny, potom si od nich požičal kuchynský nôž, odbehol si do vedľajšieho bytu, kde zabil ich susedu a vrátil sa s takým tým: vďaka za nôž. S Rowanom sa stretol v škole, kde prišiel skosiť jeho spolužiaka a Rowan sa k nemu dajak tak pridružil, lebo nechcel nechať toho spolužiaka aby zomrel sám - a ešte aj v prázdnej triede sám. Vtedy Faraday zase také niečo zahlásil, že: ,,Tak, poď sem a cíť sa tu príjemne.") Vybral si ich vraj pre ich vysoké morálne cítenie, či také dačo. Avšak každý kosec môže mať len jedného učňa a tak je jasné, že len jeden z nich sa stane právoplatným koscom.

Je tam ešte ďalší - kosec Goddard, ktorý presadzuje veľmi zaujímavú filozofiu, že kosci by si mali zabíjanie užívať, pretože v dokonalom svete by mal každý milovať svoju prácu a preto on skosí pokojne aj celé lietadlo plné ľudí, však prečo nie. Okrem toho nežije v chladnej pokore, ale organizuje búrlivé žúry. Proti nemu má zase niečo Faraday, lebo ,,to tak nie je správne", či čo.

Zhrnutie: Nebola to nijaká hlbokomyseľná kniha a nestalo sa tam nič také ohromné, že by z toho človeka trafil šľak, ani to nepovažujem za nijaké prelomové dielo, že by som to radila medzi moje obľúbené. Ale zase nebola to ani úplná strata času, celkom ma to aj bavilo, hlavne tie morbídne vtipy, ale na môj vkus to je až príliš také... jednoduché. Také, že to len tak skĺzne po povrchu a až taký strašný šok to nespôsobí, alebo čo. A štýl tej knihy je podľa mňa totálne obyčajný, žiadna veľká sranda to teda nie je.

Nejaké spoilery, keď už tak už : (skoro ma dorazilo, keď sa na konci zjavil Faraday, ktorý bol asi tretinu knihy mŕtvy a zahlásil: ,,Zavri dvere, vonku je treskúca arktická zima. ")

Mám doma aj druhý diel (z knižnice) a už som to začala čítať, lenže veľmi ma to nebaví, je tam priveľa takých tých kecov oničom. Už som na neviemktorej strane a zatiaľ sa nestalo nič zásadné. Ani nič čo by mnou nejak ,,pohlo".

Tajomstvom úspechu je zrejme čítať to s nulovými očakávaniami, potom vás to možno niečim prekvapí.