Knihy, ktoré som prečítala

brandon mull: fablehaven; čaroles

(Mám to už trochu oblepené lepiacou páskou...)

Toto je presne tá kniha, ktorú som prečítala asi 7 krát a viem ju už naspamäť.

Dej sa točí okolo dvoch súrodencov - Kendry a Setha, ktorí idú na čosi ako nútené prázdniny u starých rodičov ktorých ani poriadne nepoznajú. Doteraz sa totiž stýkali len s tými z matkinej strany, lenže tí dvaja zomreli celkom nedávno a ich jediným želaním bolo aby po ich smrti išla celá rodina na nejakú trápnu plavbu okolo sveta. Na vnúčatá však akosi zabudli. A ja mám po prečítaní všetkých piatich častí pocit, že to bolo tak trochu dosť naschvál.

Nuž, čo. Kendra a Seth musia ísť k starým rodičom, ktorí sú podľa ich otca dosť čudní a sám nevie, ako to s nimi v mladosti vydržal. Nikto z toho nie je nadšený, ale posledné želanie je posledné želanie a tak obaja idú do ich čosi ako súkromnej rezidencie. Už na príjazdovej ceste je jasné, že čosi tu nehrá. Za prvé - nikto normálny si nedáva takú dlhánsku príjazdovú cestu (už teraz je zjavné, že ich starí rodičia očividne vlastnia obrovské priestranstvo z okolitých lesov) a okrem toho sú tam vysoko pofidérne cedule ako: súkromný majetok, samozvancov trest neminie, kto vstúpi bez pozvania skamenie, pozor - budem strieľať! a podobne.

Ich otec to okomentuje len tak, že to bude asi nejaký vtip. Následne ich čaká obdoba chladného, strohého privítania starého otca a rodičia zmiznú za rohom. Starý otec im hneď dá prednášku o tom, že nikdy ani za nič na svete nemajú opúšťať záhradu a nedajbože, aby šli do lesa za domom. A dôvod? Vrcholí sezóna kliešťov.

Kendra je taká tá milá-slušná, teda si číta v podkrovnej izbe, prezerá staré hračky, dom pre bábiky, zatiaľčo jej brat Seth sa hneď vyberie do lesa so svojím pohotovostným balíčkom ako on nazýva škatuľu od cerálii, v ktorej má pár úplných zbytočností ako kompas, gumové cukríky a čo ja viem ešte čo.
Tak ako si ide, chvíľu nenatrafí na nič podozrivé, ale odrazu, keď už je celkom hlboko v lese, vynorí sa pred ním plesnivá, ošumelá chatrč. Lenčo ju obíde, div že neskamenie od desu, pretože vo dverách, na starom pni sedí zlovestne pôsobiaca starena. Seth na ňu najskôr len vytriešťa oči a ona dáva to svoje: ,,Vitaj, mladý pán! Čo ťa privádza k môjmu príbytku?"

Čo je však ešte čudnejšie, je že táto striga celý čas obhrýza istý slinami pokrytý špagát. Seth jej to tuším skomentuje, že: ,,Ale vám chutí ten uzol..." Ona ho pozýva dnu na čaj, ukazuje mu svoju strašidelnú bábku a keď ho neočarí ani jedným ani druhým, vytiahne naňho nejakú truhlicu s otvorom vpredu a že: ,,Ak si odvážny, strč tam ruku."

Seth samozrejme nie je až taký idiot a pochopí, že je čas nenápadne zdrhnúť. Počas úteku zakopne o nejaký natiahnutý špagát, ktosi doňho hádže kamene a len náhodou sa im vyhne. Po príchode domov sa však nemôže opýtať starého otca, že čo to ako malo znamenať, lebo by vysvitlo, že šiel do lesa.

Kendra ale tiež nezaháľa - našla denník, ktorý je síce prázdny ale keď ho prešla pozornejšie, našla krátky odkaz: Napi sa mlieka. Keďže ona je z dvojice tá inteligentná, nájde si lepšie pokusného králika - svojho brata. Ten je najprv podozrievavý, opýta sa ešte aj Dala (týpek, ktorý sa stará o stajne a záhradu), že načo vlastne dávajú do misiek v záhrade mlieko a on len, že motýľom chutí, ale nie je prevarené, takže nech sa mu vyvaruje. A keďže už je to všetko dajaké podozrivé, Seth sa toho mlieka už proste a jednoducho napije.

A odrazu všade vidí víly. Najprv, že či to nie je nejaká halucinácia, tak sa ho Kendra napije tiež. Potom im už starý otec konečne vyjaví tajomstvo Čarolesa, že vlastne vlastní rezerváciu, kam sa uchiľujú čarovné bytosti ako víly, kentauri, dryády a všetko od výmyslu sveta. A že im to nemohol povedať, pretože je to tajomstvo a že by mu aj tak neverili atď. atď...