Knihy, ktoré som prečítala

hlášky z mojej knihy

Na ruke pocítil reklamný leták a bolo celkom jasné, že je to posledný leták aký na ruke kedy pocíti.

Čarodejnica sa skusmo poobzerala a okamžite našla príčinu všetkého zla na celom svete - princa Sherantského.

,,To, čo teraz máte," zaznel v tme vzácny šelest, ,,by sa obmedzovalo na jediné slovo: Problém."

,,Smrť sa ťa bojí, ale ja nie."

Stalo sa presne to, čo všetci očakávali.
Vôbec nič.

Každého v tejto chvíli istotne zaujímalo, čo mal veliteľ také dôležité, avšak, žiaľbohu, sa to my, bežní sledovatelia tohto záhadného príbehu nikdy nedozvieme.

,,Ale, ale ale, čo to tu nevidím," uškrnul sa čiernovlasý muž, ,,vyziabnuté, na kosť vychudnuté psy zliezli z vrchu smetiska aby sa hostili na krvi nevinných. Hovorí sa, ale ja o tom nič neviem, že táto krv ich zbaví pradávnej kliatby. Čo je na tom pravdy? No, ty mi povedz, Zephira."

,,Hovoria si Shinxy. Unášajú ľudí do svojich temných brlohov, kde im do kože vyrývajú runy. Kto ten proces prežije, stane sa čarodejom a prijmú ho do svojich zvrátených radov. Kto nie, zomrie a jeho telo sa nájde buď na ulici, alebo sa po ňom zčista jasna zľahne zem. Ancande, daj si nohy dole z môjho stola a počúvaj, čo ti hovorím."

,,Všetci prídu o život ale Modrý oheň si v skutočnosti prichádza po teba, Daraen."

,,Jeden tanec," precedila s kamenným výrazom, ,,potom uvidíme, či stojíte aj za viac." Odhrnula si zablúdený prameň vlasov v spôsobnom geste, nahlas vydýchla a prijala podávanú ruku.
Cítila otcov pohľad z druhého konca sály, vpaľujúci sa do nej ani zablúdená čepeľ dýky.

Lesom bežali tak rýchlo, ako Dean nebežal hádam ani v škole na hodine telesnej výchovy.

Ancande kráčala pomaly, k trónu, na ktorom nesedel nikto iný, ako sám Matthias Daraen, kráľ, ktorý ovládol všetkých dvanásť svetov a ktorému patrilo všetko, čo v nich existovalo.
Okrem nej.

,,Divadlo sa skončilo," oznámil Gwynseigh tónom, z ktorého sa sotva dali čítať akékoľvek emócie.
,,Ako to, ako to?" nechápal Dean. ,,A čo záver? Kto vlastne vyhral?"

Len on vedel, že v skutočnosti nie je v nočnom klube, nie, nie je, on je v divadle.
A opona sa práve zdvíha.

,,Kto by niečo také robil?"
Declanovi sa mihol tvárou úsmev. ,,Ja," odvetil.

,,Kým slnko osvetlí siluetu hradu, dávno ovládneme svet," predniesol.

,,Je koniec," ozvala sa Ancande. ,,Poslední sú prví, oklamaní zvíťazili a už nikdy viac nezakúsime bolesť, strach, či bezmocnosť. Pretože mi sme tí, ktorí vyhrali."

Prítomní na chvíľu zapochybovali o spôsobe, akým doteraz plynul čas, pretože odrazu videli jasný rozdiel medzi tým, ako sa čas rýchlo presúval popri nich a ukončoval zdvorilé rozhovory plné falošných úsmevov, falošnej radosti a celkom očividnej nenávisti skrytej za maskou elegantných šiat, ba čo viac farebných šiat vyrážajúcich dych. Odkedy však princezná zostupovala zo schodov, prítomní celkom zreteľne pocítili, že sa čas s ozvenou jej krokov v prekvapenom tichu zastavil.
Ďalej ho určovala ona.

,,Zakrádaj sa potichu."

,,Osoby, ktoré vedia, o čom tento ples v skutočnosti je by som zrátala na prstoch jednej ruky. A to najlepšie na ruke niekoho, komu ju prešiel vlak a všetky prsty s odporným zaprašťaním odsekol," zazneli mrazivé slová spoza neho.