Knihy, ktoré som prečítala

(krátka) príhoda o tom, ako som si kúpila ,nikdynoc'

*robím taký experiment, že či budú malé písmená krajšie (a zdá sa, že hej)

Ako vždy aj tu bude nejaký storytime (panebože, to je už jak na youtube...), že ako som k tejto knihe vôbec prišla. Najprv len poviem, že som ju už dlho chcela. A tým myslím, že som celou svojou bytosťou po nej túžila, akokebyže som na púšti a toto je jediný prameň pitnej vody, alebo čo... A viete, prečo vlastne?

Pretože má peknú obálku.

A keď vravím peknú, myslím tým ohromne nádhernú, úžasnú... prekrásnu. Už to došlo do takého štádia, že kdekoľvek som zbadala nejakú knižnicu (hoci aj v pozadí nejakého videa na youtube), už som tam hľadala, podľa obálok, že či tam náhodou nie je nikdynoc. A keď tam náhodou bola, tak už som celý zvyšok videa ani nevnímala, čo ten človek rozpráva a len som hľadela na tú nikdynoc a v mysli premietala: pekné, pekné, pekné... ten človek je ale štastný, že má takú peknú knihu, peknú, peknú, peknú...

(Áno, je to divné, ja viem.)

Napriek tomu, a uznávam, že aj pre mňa je to záhada, nechystala som sa si tú knihu kúpiť. Totiž, malá lekcia do života: ľudia len málokedy jednajú logicky a má to svoje opodstatnenie. Logické riešenia totiž len málokedy bývajú správnym riešením situácie. A teraz vám ukážem prečo. (Lepšie povedané: ukážem vám niečo úplne iné, čo s témou súvisí, len keď to úplne poprekrucujem, ale chápeme sa...)

No, ja som si mohla kúpiť dve knihy a teraz tá otázka (asi už chápete, k čomu to smeruje), že ktoré, panebože? To je ozajstná dilema, priam na akademickej, filozofickej... a vlastne úplne všetkých úrovniach. Ktoré knihy si kúpiť? Z toho nekonečného zoznamu, čo mám v diári (nehľadiac na to, že koľko kníh mám ešte stále v polici nedočítané)... Jednoducho som sa nad tým zamyslela, zvážila som všetky aspekty a nejak som došla k rozhodnutiu, že nie je dobré začínať nové série, ale je fajn dokončiť tie staré... vlastne k tomu rozhodnutiu prispel skôr fakt, že posledný diel trónu zo skla má peknú obálku a hodil by sa mi do knižnice a veľmi sa mi páči názov tretieho dielu tej férskej trilógie (queen of nothing), neviem, je to ako nejaké magické slovo, alebo čo, tak som sa rozhodla, že keď nemôžem mať tretí diel, budem mať aspoň druhý (tretí ešte nie je vydaný, myslím, že – po anglicky ho čítať nemienim, ďakujem pekne... a síce...). No áno. Takže moje dve knihy boli Kráľovstvo z popola a Skazený kráľ. Trochu ma na tomto rozhodnutí desilo len to, že Trón zo skla ma v poslednom čase skôr sklamal, ako nejak podnietil a tuším ďalšie sklamanie... a Skazený kráľ, som niekde počula, že je je to nanič diel z tej série... tak neviem. Ale rozhodnúť som sa nejak musela, takže som to už viac nerozmazávala. Veď, keď to bude strašné, tie knihy sú aspoň pekné, takže to bude dobrá dekorácia.

Knihy sú jedna z najlepších dekorácií.

Ale nie, k téme už... No a teraz si predstavte túto situáciu, keď som mala pred sebou úplne logické rozhodnutie si tie knihy ako každý normálny človek objednať na internete a ja som sa namiesto toho nejak ocitla v obchode, kde som si naivne navrávala, že určite tam na sto percent budú - neboli - a až vtedy mi docvaklo, aké to bolo celé márne si myslieť, že niečo človek v tomto svete dosiahne, že šťastie nie je len nejaký prísľub, ale sa ho dá aj naozaj dotknúť... Každopádne.

Keďže v tom kníhkupectve nič nebolo, okrem toho, čo už mám a toho, čo mať ani náhodou nechcem... a ešte toho, čo by som aj brala, ale musela by som za to zapredať dušu... no, začala som sa tam tak bezcieľne prechádzať (okrem mňa tam boli asi dvaja ľudia, ktorí sa mi ustavične pchali do cesty a stáli presne tam, kde ja som práve chcela stáť, ale to je už ich vec...) a potom som zbadala niečo... Neviem ako celkom opísať takýto osudový okamih, milí čitatelia, je to akoby človeka trafil priam blesk, či naňho spadla strecha... (čo?), no jednoducho sa v tej chvíli spojili všetky okolnosti, aby som ja došla k šťastnému koncu tohto príbehu a len ja som našla zlato na konci dúhy, či jak sa to robí, pretože vtedy – a nemohla som celkom ani veriť vlastným očiam – som priamo predomnou zbadala môjho odvekého nepriateľa (čo?)... ,,znova se shledáváme, starý příteli, ha, ha, haaa..."