Blossom with Grace 2

Family reunion

Keď sme dorazili k Bobbyho domu prepadla ma panika a úzkosť. Jedna vec bola že sme sa nevideli už vyše roka a pol a druhá že som vôbec nevedela čo ma tam čaká. Chlapci vystúpili z impaly no ja som stále sedela v mojom Chellengeri. Panika sa ma zmocňovala stále viac a viac. Prebralo ma až Deanove klopanie na okno.
Vystúpila som teda z auta a on ma hneď vtiahol do svojho objatia. Tak silno ma stískal až som sa ukľudnila. Zdravý rozum zasa zasadol na svoje miesto aby som mohla normálne fungovať. Potom mi to cvaklo. Dean už vedel o čo ide. Preto sa takto správal.
,,Liv ja viem že vieš že viem." Uchechtol sa. ,,No ver mi že by som ťa od toho najradšej uchránil lebo viem, že to bude pre teba ťažké. Hlavne na seba nekláď priveľa zodpovednosti dobre? Ľúbim ťa."
Hneď potom ma pustil a ja som sa na neho nechápavo pozerala. Čo tým myslel? Nevedela som si na túto otázku odpovedať. No za pár minút sa malo všetko zmeniť.

Dean ma chytil za ruku a pomaly sme kráčali k dverám môjho starého domu. Za ten čas sa tu veľa nezmenilo. V duchu som sa usmiala lebo som cítila že som doma. Sammy pomaly otvoril dvere ktoré nás so škrípotom privítali. Na prahu dverí som sa zhlboka nadýchla a vkročila dnu. Deana som pustila a kráčala smerom k obývačke. Keď som vošla dnu uvidela som Bobbyho ako sedí v kresle s čiapkou v ruke a oproti nemu sedí Crowley a popíja Whisky. Čo tu tento robí? Pomyslela som si.
Keď ma Bobby zbadal, hneď sa postavil na rovne nohy.
,,Liv" hlesol a ja som sa k nemu vybrala rýchlym krokom a objala ho. ,,Chýbal si mi Bobby."
,,Aj ty mne anjelik." Hlesol a v hlase mu bolo počuť úľavu.
Hneď ako ma Bobby pustil ustúpila som o dva kroky a venovala pohľad chalanom ktorí stáli opretí o mohutný písací stôl z mahagónoveho dreva a Crowleymu ktorý stále popíjal svoju whisky.
,,Tak čo sa deje?" Spýtala som sa. ,,Prečo sme tak narýchlo museli prísť?
Všetci na seba hádzali pohľady, kto z nich mi to má povedať. Vedeli to všetci okrem mňa.
,,Notak už mi to niekto povedzte!" Naliehala som.
Crowley sa postavil, položil svoj pohár na stôl a upravil si sako. Potom podišiel ku mne. Vieš že ťa mám rád. Vedeli sme spolu komunikovať tak aby to nikto nepočul. A vedela som že by nechcel aby toto niekto iný počul. Crowley sa hral na tvrdého démona a kráľa pekla no nebol taký. Viem.
,,Liv v pekle sa kvôli jazdcom dejú veci. A jednou z nich je to, že praská pečať na Luciferovej klietke." Začal vysvetľovať Crowley a všetci ostatní len sklonili halvy a upierali svoj pohľad na zem len aby sa mi nemuseli pozrieť do očí.
,,Z klietky jeden ušiel."
Srdce mi poskočilo. ,,Tak v pekle sa deje toto, z klietky ušiel jeden z tých dvoch hajzlov, neviem ktorý z nich je horší a my sa tu vykecávame namieto toho aby sme lovili jazdcov. Bobby čo to má byť!" Rozčertila som sa a venovala jeden pohľad Bobbymu, ktorý stál vedľa mňa.
,,Počúvaj ďalej." Len na toto sa Bobby zmohol.
,,Ten kto z tej klietky ušiel..."

Vtedy som to zacítila. Grace ma na to upozornila hneď ako sme do domu vošli. Len som ju nevnímala. Bola som tak upriamena na ľudí okolo že som si to nevšimla. Ďalšia Grace, podobná ako ta moja. Taká známa no predsa som ju dlho necítila. Až som zabudla ako veľmi sa s ňou cítim doma.

,,Bol to Cas." Dokončila som za Crowleyho. ,,Ušiel Cas však?" Naliehala som na neho. No on len prikývol. Vtedy som sa zložila na zem. Slzy sa mi vtisli do očí a skotúľali sa mi po tvári. Cas je naspäť pomyslela som si. No v tom ma prepadli obavy. Čo ak sa to stane znova? Čo ak sa stane niečo horšie? Nemohla som to dopustiť. No v tom som cítila ako ma niekto vtiahol do objatia. Bol to Dean. Hlavu som si zaborila do jeho hrude a nasávala nosom jeho vôňu ktorá ma tak ukľudňovala. Keď som sa prestala triasť a upokojila si myseľ pochopila som čo tými slovami Dean myslel keď mi hovoril že si nemám na plecia klásť priveľa zodpovednosti. Ako dobre ma ten chlapec poznal. Keď som sa pozviechala venovala som Deanovi jeden bozk na líce. ,,Ďakujem zlato." Pošepkala som mu.
,,Kde je?" Spýtala som sa Bobbyho.
,,Hore. Spí v tvojej izbe. Keď prišiel bol celý dobitý a doráňaný. Michael s Luciferom ho nešetrili."
Keď to dopovedal premohla ma taká zlosť že keby tam tí dvaja stáli znesiem ich z tohto sveta, že ich ani temnota nenájde.
No potom som začula praskanie schodov. Otočila som sa k dverám a napäto čakala. Kroky boli ťažké a pomalé. Schody škrípali s každým jedný uboleným krokom. No keď som ho konečne zbadala stáť v dverách. Jednou rukou si držal rebrá a druhou sa opieral o zárubňu dverí. Vyzeral stále rovnako vo svojom béžovom kabáte a obleku. Presne tak ako som ho videla naposledy. Až na tie modriny a rany na tvári.
Pozrela som sa mu do očí a on zase do tých mojích.
,,Cas.." hlesla som. Bola som taká šťastná že ho vidím.
,,Ahoj Zlato." Usmial sa a ja som sa nemohla udržať. Z očí sa mi vykotúľala jedná malá slzička.
,,Aká si silná Liv. Tvoju Grace som cítil už keď ste prišli." Znova sa usmial. ,,Som na teba hrdý." Povedal a zakašľal.
Mne viac netrebalo a rozbehla som sa k nemu. Objala som ho tak silno. On mi objatie opätoval no jemne zastonal. ,,Nemôžem ťa takto vidieť." Pošepkala som mu do ucha a použila grace. Stále som ho držala v objatí keď sa celou miestnosťou rozsvietila silná žiara. Moja Grace. Keď som ho pustila bol ako nový. Vyliečený bez modrín a rán.
Neveriacky sa na mňa pozrel.
,,Naozaj si na sebe pracovala." Usmial sa. ,,Ďakujem Liv."
,,Budeš musieť ale ešte pár dni počkať kým sa ti vráti celá Grace." Povedala som a on s úsmevom prikývol.
Ani si nevedel predstaviť aká som bola šťastná že ho môžem znova objať. Že je znova so mnou. Vtedy som sa zaprisahala, že nedopustím aby sa mu niečo znova stalo. Radšej by som obätovala seba.