Blossom with Grace 2

I cannot

Stála som pri dverách mojej izby ako prikovaná. Len som na neho hľadela a dúfala že ma v sebe viac odvahy ako ja a urobí ten prvý krok.
Všimla som si ako Samov pohľad skáče z Deana na mňa a bolo vidieť že aj on dúfal v to čo ja.
Vtom sa Dean veľkými krokmi vybral ku mne. Rázne a rýchlo kŕačal a v tvári sa mu odrážala zlosť. Ja som však ani o krok neustúpila. Stála som tam a odhodlane čakala čo sa stane.
Dean prišiel až ku mne a medzi nami sa zračila medzera nie väčšia ako pol metra. Pozrela som mu do tých krásnych jasno zelených očí a vtedy jeho pohľad zmäkol. Objal ma tak silno a ja som sa mu zaborila do hrude a zhlboka sa nadýchla. Už som takmer zabudla aké to je cítiť ho tak blízko. Ako veľmi ho milujem.
No stále som bola presvedčená o tom že takto je to lepšie. Je lepšie keď spolu niesme pre jeho dobro.

Odtiahla som sa od neho a on ma pustil z jeho zovretia. Pozrela som sa na neho so slzami v očiach a pokrútila hlavou.
,,Nie Dean. Toto nejde." Povedala som a už som chcela zmiznúť vo dverách svojej izby keď ma chytil za ruku.
,,Liv prosím. Neodháňaj ma od seba." Prosil ma.
No ja som stále trvala na svojom. Nemohla som dopustiť aby sa mu niečo stalo. Už raz som o neho skoro prišla.
,,Dean, nerob to ešte ťažšie ako to je." Stiekla mi po líci slza a už som sa chcela vymaniť z jeho zovretia.
,,Prosím Liv aspoň...aspoň." Premýšľal nad tým ako ma udržať. Ako ma prinútiť ostať s ním aspoň na malú chvíľu.
,,Aspoň nám pomôž s prípadom." Prosebne na mňa hľadel.
V mojom vnútri sa bil zdravý rozum s mojím srdcom. No bola som už tak dlho sama s mojím zdravým rozumom že srdce nemalo šancu.
,,Nie Dean prepáč. Nechcem ti ublížiť." Vymanila som sa z jeho zovretia a zavrela za sebou dvere. Zošuchla som sa po nich dole na zem a hlavu som si schovala medzi kolená.
,,Týmto mi ubližuješ Liv." Počula som jeho hlas tlmene spoza dverí. A potom už len kroky ktoré sa stále vzďaľovali.
Slzy mi stekali po lícach a dopadali na starý koberec podomnou. Bolelo ma to poslať ho preč lebo ani po takom čase som na neho nevedela zabudnúť. Nevedela som zabudnúť nato čo k nemu cítim. Nikdy to nezmizlo. No rozum mi stále vravel že najlepšie ho ochránim keď s ním nebudem.
Bože ako veľmi mi v takých situáciach chybal Cas a Bobby. Oni by vedeli čo mám robiť. No jedného už nikdy neuvidím a druhého už nikdy vidieť nesmiem.

Po pol hodine som sa konečne pozbierala a vyšla z izby. Pohľad mi padol na impalu ktorá stála zaparkovaná len niekoľko miest od môjho auta. Nemohla som len tak odísť a tak som z auta vytiahla kus papiera na ktorý som napísala.

Prepáč mi to Dean ale inak to nejde. Nie teraz.

Milujem ťa. Liv.

Rýchlo som pristúpila k impale a zastrčila papierik za stierač bližšie k dverám vodiča. Potom som sa hneď zvrtla a odkráčala k môjmu Dodgeu a nasadla doň. Naštartovala som motor a uháňala preč. V spätnom zrkadle som však ešte zahliadla ako sa otvorili dvere na ich izbe a Deana ako za mnou pozerá.

Medzitým u Deana a Sama.

Dean so Samom sedeli v izbe a rozmýšľali čo tie smrtky môžu znamenať a prečo ich tu prišlo tak veľa. Keď v tom Dean začul silný zvuk motora a spoznal v ňom moje auto. Rýchlo vybehol z izby no neskoro. Videl ako odbočujem z prkoviska motela smerom preč z mesta.
V jeho očiach som zas ušla. Zasa to vzdala a odišla. No potom si všimol za stieračom impaly papier. Podišiel k nemu, zobral ho a otvoril.
Stál tam pár minút kým k nemu prišiel Sam.
,,Čo to je?" Spýtal sa a snažil sa cez Deana prečítať odkaz na papiery.
,,Nič Sammy." Dean sklonil hlavu a v rukách zožmolil papierik do malej guličky.
,,Ale noták Dean. Čo tam bolo." Naliehal Sam a Dean to už nevydržal. Vošli spolu dnu a Dean si sadol na posteľ s hlavou v dlaniach.
,,Prepáč Dean. Nejde to inak aspoň nie teraz. Milujem ťa" Precedil cez zaťaté zuby pričom poslednú vetu vyslovil s jemným uchechtnutím.
Sam nevedel čo povedať a tak ho len bratsky potľapkal po rameni.
,,To bude dobre Dean uvidiš." Snažil sa ho utešiť Sam.
,,Sammy keď ja bez nej neviem byť. Hrozne mi chýba." Obratil sa na neho Dean so slzami v očiach.
,,Ja viem. Daj jej čas."
,,Mala rok a pol Sammy. Toto už čas nezachráni." Oponoval mu Dean.
,,Ale ja sa jej nevzdám nie takto." Odhodlane dodal.
———————

Ja som bola asi sto kilometrov od toho mesta keď sa na mieste spolujazdca z ničoho nič zjavil Crowley. Skoro som omdlela ako som sa zľakla.
,,Pane bože Crowley. Toto mi nemôžeš robiť keď som v aute." Vyhrešila som ho.
,,Čo vlastne chceš?" Spýtala som sa ho.
,,Zistil som čo sa deje so štyrmi bratmi." Zahlásil a víťazoslávne sa na mňa pozrel.
,,To už ale nieje moja vec." Prerušila som ho a on sa na mňa len zmätene pozrel.
,,Ja som z tohto out. Choď za Samom a Deanom. Oni sú tam, rieš to s nimi." Povedala som najchladnejšie ako som len vedela.
Kútikom oka som videla ako sa na mňa Crowley neveriacky pozerá.
,,To nemôžeš myslieť vážne. Liv. Toto nieje o vás dvoch ale o tom že ak to jazdci dotiahnú dokonca tento svet skončí a bude vládnuť Lucifer." Hovoril veľmi vyčítavim hlasom no ja som si stále stála za svojim.
,,Oni to zvládnu."
,,To nemôžete dať bokom tieto žabomyšie vojny ani keď ide o záchranu sveta?!" Nahnevane zahlásil a v tú chvíľu sa vyparil.

Crowley

Kým som sa ja snažila újsť pred niečim čomu aj tak neuniknem, Crowley sa vybral za chlapcami.
Zjavil sa v ich izbe keď už boli skoro na odchode.
,,Len mi nepovedzte že aj vy dávate od toho ruky preč." Zúfalo zahlásil Crowley keď ich videl zbalených pomaly odchádzať.
Chlapci sa zvrtli na päte a pozreli na neho.
,,Čo tu chceš Crowley?" Spýtal sa Dean znechuteným tónom.
,,A ako si to myslel že aj my?" Dodal Sam.
,,Bol som s Liv. Tvrdí že to zvládnete aj sami a ona od toho dáva ruky preč." Vysvetlil a oni na neho neveriacky pozerali.
,,A keď sa tak na vás pozerám pochybujem že ich zvládnete." Crowley si ich premeral od hlavy až k pätám.
,,Koho ich?" Spýtali sa takmer naraz.
,,Bože vy ste fakt tupci." Prekrútil očami Crowley. ,,Vám to fakt nedošlo. Smrtky. Smrť. Nič?" Vyjavene na nich pozeral.
Sam a Dean si venovali zmätené pohľady a potom mikli plecami.
,,Prečo si myslela že to zvaládnete?" Položi tu otázku skôr sebe ako im.
,,Štyria jazdci apokalypsy vy blbci."
Chlapci na neho vypleštili oči. Nemohli uveriť že to myslí vážne.
,,Potrebujeme Liv." Poznamenal Dean.
,,Tak to si píš že potrebujeme." Prisvedčil mu Crowley.