Blossom with Grace 2

Last Day on Earth

Ráno som vstala z postele ešte predtým ako sa Dean vôbec začal prebúdzať. Zašla som do kúpeľne kde som si opláchla uplakanú tvár. Následne som si vliezla do sprchy no ani skoro vriaca voda nestačila aby zo mňa zmyla ťarchu toho rozhodnutia. Obätovať Dena, lásku môjho života, výmenou za prsteň Smrti. Za záchranú sveta. Bola som zničená no odhodlaná spraviť Deanovi najlepší posledný deň. Chcela som si vryť do pamäti jeho vôňu, zvuk jeho hlasu, to ako sa smeje. Chcela som mať v mysli navždy vypálený obraz jeho tváre. Nechcela som na neho nikdy zabudnúť.

Keď som vyšla z kúpeľne Dean už sedel na posteli. Šúchal si oči a zýval. Práve vstal.
,,Liv. Mohla si počkať išiel by som s tebou." Zasmial sa a ja som podišla k nemu a vtisla mu bozk.
,,Niekomu včera nestačilo." Zasmiala som sa keď som si sadla vedľa neho. On sa na mňa otočil a zadíval sa mi hlboko do očí. Jednou rukou mi chytil tvár.
,,Ani celá večnosť s tebou Liv, by mi nestačila." Šepol.
Mne sa naliali oči slzami no rýchlo som ich zahnala a jemne sa na Dean usmiala.
,,Tak čo teda dnes budeme robiť?" Spýtal sa ma hravo.
,,Mali by sme začať tým že sa oblečieš a pôjdeme sa najesť." Zsmiala som sa a on ako na povel vyskočil z postele a utekal do kúpelne.
Sama pre seba som sa usmiala. Správal sa pri mne ako malý. Akoby to nebol lovec ktorý denno denne zabíja monštrá. Pri mne bol malým šťastným chlapcom. A bola som za to rada...aspoň na chvíľu zabudne na celú záchranu sveta.

S Deanom sme sa šli najesť do mesta. Sedeli sme na terase jedného bistra a čakali kým nám donesú jedlo, ktoré sme si objednali. Bolo krásne slnečné a teplé ráno a ja som si užívala slnečné lúče ktoré mi hladili tvár. Na ulici bol pokoj, na ihrisku oproti bistra sa hrali deti. Kričali a smiali sa a v stromoch neďaleko čvirikali vtáky. Bolo to také ukľudňujúce až som si začínala myslieť že mi Smrť dopriala aj takýto krásny deň ako bonus k času ktorý som si vypýtala.
Z myšlienok ma vytrhol až Dean.
,,Liv..." začal a ja som sa na neho zadívala aby vedel že počúvam každé slovo.
,,Raz keď toto celé skončí...prial by som si aby takýto deň bol každý jeden ktorý spolu strávime. Kľudný a bezstarostný." Usmieval sa keď mi to hovoril.
,,A dúfam že raz aj my budeme sedieť na ihrisku a počúvať ako sa naše deti smejú." Dodal a kývol hlavou k ihrisku oproti.
Ja som sa usmievala no vnútro mi trhalo na márne kúsky.
,,Aj ja dúfam v takúto budúcnost Dean...s tebou." Povedala som ale chcelo sa mi kričať, plakať, hádzať vecami. No namiesto toho som sa len usmievala.
,,Ľúbim ťa Liv." Hlesol Dean.
,,Aj ja teba."

Celý zvyšok dňa sme strávili spolu. Prechádzkami, rozhovormi, jedlom a motelovou izbou. Nevedela som kde je Cas so Samom ale bolo mi to v tej chvíľi jedno. Želala som si aby čas neplynul tak rýchlo no vonku sa už pomaly stmievalo. S Deanom sme už sedeli v impale a ja som ho chytila za ruku.
,,Nech to dnes dopadne akokoľvek chcem aby si vedel že ťa ľúbim a budem bojovať za našu budúcnosť." Povedala som s gučou v krku.
,,Aj ja ťa ľúbim Liv. Tak poďme pre ten prsteň nech toto celé už skončí." Dodal Dean, naštartoval auto, a vyrazil od motela smerom do mesta.

Zaparkoval tam kde som mu povedala. Vedľa starej výrobnej haly naproti bistru. Kútikom oka som sa tam pozrela a videla Smrť ako sedí na svojom mieste, nervózne ťuká dlhými prstami o stôl a pohľad ma upriamený pred seba kde už stál Cas so Sammym.
Vystúpili sme z auta a ja som chytila Deana za ruku a viedla ho do vnútra budovi.
Bola prázdna a kde tu boli železné stĺpy s tupími železnými tyčami, ktoré z nich vytŕčali. Na sucho som prehltla keď som si pri jednom z nich všimla postavu v čiernom obleku otočénu chrbtom k nám. Prišli sme tesne k nemu.
Stáli sme presne tak ako v tom sne, výzii čo mi ukázala Smrť. Dean chrbtom k stĺpu a ja vedľa neho držiac ho za ruku.
,,Krásny večer Smrť." Povedal Dean a postava sa otočila. Bol to vysoký štíhly muž s prepadnutou tvárou. Stál tam tak ležérne s rukami vo vreckách akoby o nič nešlo.
,,Ach Dean. Ty si vždy tak zle vyberieš." Zsmial sa a vtedy mu oči zmenili farbu na čiernu. Bol to démon. Dean sa na mňa nechápavo pozrel no ja som sa mu nemohla pozrieť do očí. Nezvládla by som to. A tak som sa zádívala na zem.
,,Vieš tuto tvoja frajerka." Posledné slovo vypľul ako nadávku. ,,Vymenila tvoj život za prsteň Smrti." Zasmial sa takým slizkým tónom až mi z toho bolo fyzicky zle.
,,Len ti to akosi zabudla povedať."
Dean sa otočil na mňa.
,,Liv povedz že to neni pravda." Začal a mne sa z očí začali rinúť slzy.
,,Povedz že klame!" Pokračoval Dean.
Ja som sa zmohla len na krátky ospravedlňujúci pohľad a kívla som hlavou že nie. Neklamal.
,,Preto ten pekný deň? Posledný?! Liv prečo? Dalo sa to aj inak." Povedal a odvrátil pohľad odomňa.
,,V tom sa mýliš Dean. Utekal si smrti príliš dlho. Nastal čas splatiť dlh." Zasmial sa démon.
Vtedy zdvihol ruku a odhodil Dean smerok k stĺpu, k tyči a k jeho smrti.

No ja som sa na to nemohla pozerať. Nezvládla by som to. Prísť o neho by bolo horšie ako koniec sveta a tak ešte predtým ako by sa dotkol chrbtom tyče som skočila za neho. Cítila som ako sa mi tá tupá tyč zapichla do chrbta, prešla srdcom a vyšla až na druhej strane. Do úst sa mi znova nahrnula krv ktorú som sa snažila vykašľať no márne. Bolo jej stále viac.
Dean mi padol k nohám a keď si uvedomil čo sa stalo, vyskočil na rovné nohy a vyplašene ma chytil za tvár.
,,Liv Liv...čo si to spravila." Plakal. Z očí sa mu kotúľali slzy jedna po druhej ako perličky.
Ja som sa usmiala.
,,Za-zachranila...som...ťa...láska."