Blossom with Grace 2

Good begining

V momente ako sme prešli prah dverí, ktoré sa za nami zatvorili som od Deana odstúpila. Stále som potrebovala mať od celej tej veci, od neho nejaký odstup. Stále som nebola presvedčená o tom čo mám robiť.
Stáli sme oproti sebe a jeden druhému sme sa pozerali do očí. Stáli sme však od seba tak ďaleko že som ho necítila.
,,Ani si nevieš predstaviť ako si mi chýbala. Ako veľmi som túžil ťa znova vidieť Liv." Preťal to napäté ticho Dean.
Ja som len sklopila zrak.
,,Prečo predtým utekáš?" Spýtal sa ma a vykročil ku mne. Ja som v tom momente spravila krok dozadu. A tak s každým jeho krokom bližšie ku mne som ja spravila ďalší od neho. Až kým som sa chrbtom neoprela o stenu naproti miestnosti.
Dean ku mne prišiel tak blízko, že som cítila teplo sálajuce z jeho tela. Cítila som jeho vôňu a znova sa vo mne niečo pohlo.
,,Liv prosím."
Pozrela som mu hlboko do očí a celé moje vnútro sa roztriaslo. Tak mi chýbal no rovnako tak som s ním nemohla byť. Aspoň som sa o tom snažila presvedčiť samú seba. Že takto to bude najlepšie pre nás oboch.
Do očí sa mi vtisli slzy no stále som svoj pohľad nespúšťala z toho jeho.
,,Vieš predsa že to nejde Dean. Už sme sa o tom rozprávali veľmi veľa krát." Chcela som sklopiť zrak no on mi chytil tvár a zdvihol mi ju naspäť.
,,Pôjde to Liv. Len sa toho tak neboj a neutekaj." Usmial sa na mňa.
,,Dean ale čo keď...čo keď to skončí tak ako s Casom?" Spýtala som sa pričom mi po tvári začali stekať slzy.
,,Ja niesom Cas." Jeho ruka prešla z mojej brady na môj krk pričom palcom mi hladil líce.
,,Nič zle sa nám nestane keď budeme spolu. Sľubujem."
Zostala som ticho lebo som nevedela čo povedať. Rozum mi radil újsť no srdce kričalo zostaň. Sklonila som od neho pohľad. Nedokázala som sa na neho dlhšie pozerať.
,,Potrebujem ťa Liv. Si to najlepšie čo ma kedy stretlo. Prosím neutekaj odomňa. Nie keď som ťa po tak dlhom čase znova našiel." Naliehal Dean. Bolo počuť zúfalstvo v jeho hlase. Už nevedel čo mi má povedať aby ma presvedčil. A ja som to nevedela tiež.
No skôr ako som stihla hocičo povedať mi znova nadvihol hlavu a vtisol mi vrelý no jemný bozk. Už som takmer zabudla aké to je mať ho takto blízko. Užívala som si každú jednu sekundu toho momentu až pokým sa naše pery znova neoddelili.

Otvorila som oči a pozrela na neho. Usmieval sa a pohľad mal tak milujúci a úprimny.
,,Chýbala si mi Liv." Zašepkal.
,,Aj ty mne Dean."
Oprela som sa čelom o jeho hruď a on si ma pritisol k sebe.
,,Stále sa bojím Dean." Vyhŕkla som zo seba no on ani o trošku nepovolil svoje ruky obmotané okolo mňa.
,,Zvládneme to neboj sa." Povedal a vtisol mi ďalší bozk. Cítila som ako sa jeho ruky zviezli od mojích ramien na boky.
Vtedy som sa od neho odtiahla a ustúpila o pár krokov.
,,Mal by si ísť Dean. Je neskoro a Sam sa bude strachovať." Povedala som s pohľadom upreným na koberec pod mojími nohami.
,,Sľúb mi že neujdeš Liv." Povedal po chvíli.
,,Sľubujem. Dobrú noc." Odvetila som a on sa pobral k dverám.
,,Dobrú noc." Hlesol od dverí a smutne so sklonenou hlavou odišiel.

Ja som sa zvalila na posteľ a nechala slzy voľne stekať po tvári. Nenávidela som sa zato ako nám obom ubližujem ale vždy keď som si spomenula na Casa alebo keď som si predstavila ako som skoro o Deana prišla, zmocnilo sa ma znova presvedčenie že ho musím ochrániť za každú cenu. Aj keby to malo znamenať že ho už nikdy neuvidím.
Teraz to však bolo iné. Jeho prítomnosť to menila a ja som znova chcela byť pri ňom. Chcela som cítiť jeho vôňu a jeho dych na mojom krku. Potrebovala som ho znova vo svojom živote. Pomaly som začala presviedčať samú seba že naozaj budeme spolu silnejší.

Na druhý deň keď som vyšla z izby, chlapci na mňa už čakali. Obidvaja stáli pri impale a Dean držal dva poháre s kávou. Podišla som k nim a pozdravila pričom mi Dean hneď vtisol pohár do ruky. Pomaly som si z nej odpila keď som si všimla ako sa Sammy potmehúdsky usmieva.
,,Čo ti je tak veselo Sammy?" Spýtala som sa ho.
,,Ja len nemôžem uveriť že vám to tak trvalo sa uvedomiť." Zasmial sa. ,,Ale som rád že sme všetci traja, a hlavne vy dvaja, znova spolu." Dodal a ja som sa na neho len usmiala. Nevedela som či by som to zrovna nazvala že sme znova spolu ale určite by som to nazvala dobrým začiatkom.
,,A kam ideme teraz?" Spýtala som sa.
,,Dúfam že niekam sa najesť. Lebo som hladný ako vlk." Povedal Dean a všetci sme sa zasmiali.

Odišli sme do neďalekého bistra kde sme sa všetci poriadne najedli. Keď už nikto nemal plné ústa jedla Sam sa na mňa uprene pozrel a spýtal sa.
,,Liv čo vlastne vieš ty o jazdcoch?" Zvedavo na mňa pozeral.
,,Nič viac než vy. V podstate len to že ľudia ich berú ako báchorku a že nepodliehajú ani nebu ale úplne nie ani peklu i keď tomu sa momentálne hodia najviac." Zamyslela som sa.
,,Niečo mi napadlo." Začala som a tá myšlienka vo mne rástla.
,,Ak hľadáme Mor, bude predsa tam kde vypukla nejaká choroba, Vojna bude tam kde sú nepokoje alebo niečo podobné." Obidvaja sa na mňa s úžasom pozreli keď v tom Deanovi zazvonil telefón.
Dean strčil ruku do pravého vrecka bundy a vytiahol z neho telefón na ktorom svietilo Bobbyho meno.
,,Bobby." Povedal a pohľadom prebehol po každom z nás a potom zdvihol.
Počula som ako mu Bobby niečo náruživo hovorí.
,,Počkaj Bobby toto je dôležité." Povedal a dal ho nahlas. Ja som ani nepípla. Ešte som sa necítila nato sa s ním rozprávať no ani som nemala priležitosť. Keď povedal Dean že to môže zopakovať, Bobby začal chrliť slová, ktoré sa valili z reproduktorov telefónu.
,,Volal mi Ros, jeden lovec. Že v jeho meste sa objavilo veľa démonov. Posadli aj niektorých lovcov a teraz sa tam strhla taká malá vojna. Odrezali celé mesto od okolia. Musíte tam ísť." Dokončil Bobby a Dean ho s poďakovaním zrušil.
Všetci sme si vymenili pohľady ktoré hovorili že všetci myslíme na to isté.
,,Chlapci...Našli sme Vojnu." Povedala som a s týmito slovami sme sa rozutekali k autám.