V OBJATÍ

8

——————————

,,Jedného dňa ti tie neskoré noci a skoré rána budú dávať zmysel."

 ——————————

Po nejakej dobe som sa opäť ocitla v izbe. Edwin tu ešte nebol, takže som si to tu mohla lepšie prezrieť. Podišla som k stolu kde sa ešte včera rozprestierali papiere. Aj dnes tu boli avšak nie v takom počte ako včera. Na jenom z nich sa rozprestierala obrovská mapa. Les zaznačený ako aj hranica medzi mojím svetom a ich. Mapa, ale značila iba ich plochu zeme. Boli tu zaznačené dediny alebo mestá ako aj tento zámok. Za zámkom sa rozprestieral les, ale aj nejaké miesta s obyvateľmi.

,,Podáš mi tu mapu keď už pri nej si?" ozval sa za mnou chrapľavý hlas Edwina. Z nečakaného zvuku som mierne podskočila a vystrašene sa pozrela na neho ako sa opierala o zárubňu dverí. S červenajúcou tvárou som k nemu podišla a podala mu kus zamaľovaného papiera s jeho krajinou. Pozrela som sa do jeho tváre, ktorá bola ospalá. Mierne červené oči od únavy mu svietili na tvári.

,,Spal si dnes?" bola moja otázka predtým ako sa otočil. Pozrel sa na mňa a dal si načas s odpoveďou. Ráno som si nevšimla, že bol unavený?

,,Iba trochu," zaklamal čo som poznala. Teda aspoň som si to myslela. Jeho oči ho prezrádzali.

,,To ti tak verím," zašomrala som si popod nos. Myslela som si, že po tomto odíde a mňa nechá opäť samu. Avšak mal iné plány.

,,Potrebujem pomoc," prehovoril predtým ako odišiel no dvere nechal otvorené. Na chvíľu som zostala v pomykove. Mám ho ignorovať alebo mu pomôcť? Možnosť ho viac spoznať a aspoň trochu pochopiť sa mi práve teraz naskytla. Možno tento okamih nám pomôže v spoločnej budúcnosti, ktorú si momentálne neviem predstaviť.

Ani neviem kedy a už som vykračovala za ním. Dvere pracovne boli, taktiež otvorené čo prezrádzalo, že tam bude. A mala som pravdu. Sedel za mohutným tmavým stolom obklopený papiermi. A to doslova. Papiere sa váľali všade dokonca zopár ich bolo aj na zemi.

,,Zavri za sebou," zavelil. Asi nikdy neprosí. Urobila som čo odo mňa požadoval a neskôr ako som to urobila som si miestnosť prezrela. Taktiež bola tmavá, ale dostatočné svetlá kvôli oknám.

Mal tu aj menšiu knižnicu zaplnenú knihami. Aspoň som si to myslela. Boli tu aj dve stoličky oproti stolu, pri ktorom sedel Edwin. A taktiež ako aj v našej spoločnej izbe aj tu bol gauč avšak tento bol čierny a oveľa menší.

,,Takže?" opýtala som sa s nadvihnutým obočím keďže on sa nemal k slovu ako prvý. Zdvihol pohľad od papierov a podoprel si rukou hlavu a pri tom sa mierne zamračil.

,,Potreboval by som, aby si niečo napísala," podišla som bližšie a už mi podával pár papierov, na ktorých bolo niečo načmárané. ,,Potrebujem to krasopisne prepísať." oznámil mi. Otváral ústa, aby niečo k tomu ešte povedal, ale zastavilo ho klopanie.

,,Ďalej," prísnym tónom prehovoril k dverám až ma zamrazilo. Dnu vošiel nejaký muž s tmavými vlasmi a v rukách sa mu objavila stolička. Keď odišiel so sklopenou hlavou nastalo ticho, ktoré aj tak preťal Edwin.

,,Sadni si a pusť sa do toho. Potrebujem to ešte dnes," ukázal na stoličku, ktorá bola položená vedľa neho. Automaticky hneď z polovičky stolu spratal papiere, aby som mala ako taký priestor medzi týmto bordelom. Na uvoľnené miesto som si rozložila štyri listy papieru s dlhým a začmáraným písmom. Nad čím som sa mierne zamračila.