V OBJATÍ

16

——————————

,,Fantázia je dôležitejšia ako vedenie."

——————————

Zobudila som sa na mierny pohyb, ktorý zašušťal vedľa mňa. Nechala som to tak lebo som bola príliš na nejaký pohyb lenivá. Predsa to bol iba Edwin, ktorý ide pracovať. Avšak keď som ucítila dotyk a neskôr ťažšiu váhu na svojom tele tak som s miernymi obavami otvorila oči.

S vydýchnutím tichého 'oh' sa na mňa upriamil pohľad Edwina avšak v inom formáte. Čierny vlk sa na mňa pozeral. Jeho dlhé laby mal položene na mojom bruchu a zdalo sa, že mu to vôbec nevadilo. Hlavu si na ne položil a zatvoril si oči.

Hlavu som nechala, aby mi klesla opäť do nadýchaného vankúšu. Zatvorila som oči a akoby automaticky mi ruky vystrelili k nemu. K jeho vábivej a jemnej srsti.

Po chvíli len tak ležania nás to trochu aj omrzelo. Slnko už trochu vyšlo a začalo prebúdzať krajinu.

Vedela som, že mi chce niečo Edwin povedať, ale vôbec som mu nerozumela. Bolo to divné keď ma zahnal do šatne myslela som si, že chce, aby som sa obliekla. Ale keď aj vtedy mi v papuli priniesol čižmy nedôverčivo som si ho prezrela.

,,Chceš ísť vonku?″spýtala som sa. Zvesela zabrechal ako pes a rozutekal sa ku dverám. Len čo som sa obula nasledovala som jeho čin. Predtým som do ruksaku zbalila jeho nejaké veci, aby sa neskôr mohol aj premeniť.

Vchodové dvere boli dokorán otvorené a nikomu nevadilo, že do sídla prúdi chladný vzduch. Asi si všetci zvykli. Na prízemí sa pohybovali rôzny ľudia, ale akonáhle nás zbadali, všetci išli strannou. Po mojom boku kráčal Edwin vypnutou hrudou a hlavou dohora. Vzbudzoval rešpekt a dominanciu ako pravý vládca Monštier. Bez problémov sme až došli k lesu, ktorý sa rozprestieral za ohradeným pozemku.

Išli sme rovnakou cestičkou ako po prvý raz. Edwin sa nedržal popri mne. Behal si po okolí avšak nie ďaleko odo mňa. Vždy som zahliadla jeho čiernu srsť. Sama v tomto lese by som asi bála.

Zhruba po pätnástich minútach ho to prešla a kráčali sme vedľa seba. Zložila som z chrbta ruksak a podala mu ho do papule. Zmizol a neskôr sa opäť vynoril z poza stromu.

,,Vážne?" neveriacky sa opýtal. Musela som sa pri jeho vzhľade zasmiať. Žltý sveter mu naozaj išiel k pleti.

,,Nemôžeš vždy nosiť všetko čierne," obraňovala som sa. Pošklbávalo mi kútikmi úst z pohľadu na neho. Pomaly sme sa vracali k sídlu.

,,Prepáč za ten ranný šok, ale Kian chcel ísť po niekoľkých dní von," hovoril. Nachvíľu som sa zarazila nad neznámym menom pre mňa, ale vysvetlil mi to. ,,Kian je meno pre môjho vlka. Nie každý si ho pomenuje, ale ja som ho zvykol v detstve takto oslovovať. A mi to nejako prischlo," krátko sa zasmial. Jemne som sa usmiala nad tým aké musel mať asi detstvo.

,,Už prišla Norah. Očakáva nás," prišla po mňa Alice do kancelárie kde som sa momentálne nachádzala. Odišla som s ňou do nejakého salónika kde nás očakávali dve ženy. Jednu som okamžite spoznala a vôbec som nebola nadšená. Erin sedela na menšom bielom gauči s preloženými nohami a v ruke zvierala šálok čaju.

,,Čo tu ona robí?" opýtala som sa s priškrtením hlasom. Nechcela som ju. Prebodla som ju pohľadom zatiaľ čo ona ma obdarovala žiarivým úsmevom.

,,Poradí nám," nechápavo pozerala z jednej na druhú. Podišla ku mne druhá žena. Okolo krku mala prehodené meradlo. Dlhé vlasy mala zopnuté sponou.