110. časť

487 24 4
                                    

Ru: nehuč!
Ja: nebudeš mi rozkazovať!
Bola som na neho nasratá. Juro sa postavil a objal ma.
J: Baši klud
Ru: takže ste spolu!
Juro ma pustil.
J: náš život ti môže byť u riti!
Henten Rudo znova otváral už usta.
J: radim ti držat hubu!
Ru: hej jasne, čo mi spravíš?
E: nzahrávaj sa s ním radšej.....
Ru: čo mi spraví? Hm! Čo? Nič!
Juro sa už neudržal a vlepil mu. Rudo hneď spadol na zem.
J: nabudúce si rozmysli koho budeš baliť a ským sa budeš zahrávať!
Juro ma potiahol za ruku.
Ja: au! Juraj! Stále to boli!
J: prepáč.....
Uč: nebudem to riešiť s riaditeľkou, ale mohol by si Juraj kontrolovať svoje emócie.
J: pri takom idiotovy to nejde! A poprosím vás vysvedčenie, nemám už na toto celé nervy! A aj Baške dajte.
Uč: čakajte, nájdem ich.
J: Baš volaj Šarkymu
Ja: dobre
Radšej som mu len napísala že nech ide už pre nás.
Uč: tak nech sa páči, obaja sa troška viac budúci rok posnažte
J: v hokeji sa posnažím, nebudeš asi, teda skôr určite na Slovensku.
Ja: možno pridem do školy
Už sme sa len poďakovali a bez slova odišli pred školu.
J: prepáč...
Ja: za čo?
J: že som ti zrušil rande... len proste... to je jedno čo....
Ja: aj tak sa mi nepáči, mne sa pači niekto iný.....
J: čo?! Kto?!
Ja: ehm..... je hokejista, má hnedé mega pekné vlasy aaaa je dosť slávni, aaaaa to je vlastne celé jedno...... zabudni na to....
Už konečne prišiel tatino. Bez slov sme nasadli a hneď vyrazili.
O: čo sa stalo? Ešte sa neskončila druhá hodina nie?
Ja: neskončila....
O: tak prečo som mal príst pre vás?
Ja: troška nastalo pár problémov....
J: vzhľadom na keci od spolužiakov sme povedali že už nejsem spolu a jeden nás spolužiak sa snažil dostať Bašku na rande....
Ja: a potom troška nám obom rupli nervy.....
O: koho ste zase zbili? Je živí aspon?
Ja: žije, teda snaď....
J: slabú som mu dal, teda na moje pomery....
O: leží na zemi doteraz?😂
Ja: asi hej....😂
O: jájha😂
Zastali sme už pred naším domom.
J: ja pôjdem domov.....
O: Juraj musíš sa naučiť s Baškou normálne vychádzať!
J: ja viem....
Ja: tati neboj ja to chápem....
O: žiadne také! Juraj ostávaš tu! Musíte sa začať normálne baviť!
J: jájha
O: dnu obaja!
Išli sme teda dnu.
J: Baši môžeš nachvíľu?
Išli sme za roh.
Ja: čo sa deje?
J: no proste kedže ta mám stále veľmi rád, tak ma napadlo či by si nešla so mnou na draft?
Ostala som stáť ako omámená.
Ja: v-veľmi r-rada
Juro ma hneď objal. Po chvíľi sa odtiahol.
J: prepáč... emócie....
Ja: v pohode
Vrátili sme sa do obývačky.
O: dúfam že ste sa zase nepohádali.
Ja: neboj, len ma Juro pozval s ním na draft.
O: opováž sa mi povedať že nejdeš!!
J: ide ide
O: ešče že!!
Ja: tati, my sa máme radi s Jurom stále ale proste nedokážeme byť teraz spolu.....
J: raz možno ešče budeme..... ale teraz to ešče nedokážeme....
O: dobre dobre, len obaja ste boli vtedy štastní a úplne iný ako teraz.... niekedy vás nevidím sa ani usmiať....
Ja: ja som štastná že sa Juro so mnou aspon ešče baví, pre mna je teraz dôležité to si to znova neposrať....
Bolo mi jasné že nás tatino pripravuje na jeho klasickú osobnú grilovačku len medzi štyrmi očami. Ja som si ju uz niekoľko krát zažila a myslím že aj Juro.
O: Baši chcem sa s tebou porozprávať
A už nebolo cesty späť. Zasa osobná grilovačka. Aby som vám to vysvetlila tak to je to že tatino nás vždy pripraví a pokial v tedy z nás nevytiahne to čo chce tak ide na rad tá osobná grilovačka, kde si nás po jednom volá do jeho pracovne a vedie s nami rozhovor, kde mu musíme všetko povedať ak nie tak to zase začne riesiť medzi nami všetkými. Išli sme s tatinom do jeho pracovne. Kedže som vedela čo ma čaká, tak som si sadla na stoličku a zo zásuvky vybrala cukríky.

pamätáš si ma??         {Slafkovsky FF}Where stories live. Discover now