114.časť

408 21 4
                                    

O: zlatko prečo máš slzy v očiach?
Ja: nič...
O: čo sa deje?
Ja: bojím sa o Jura, vidím že sa trápi ale nepovie nikomu prečo.
O: neboj on je silný on sa s tým vysporiada
Ja: mne sa ale nepáči ten pohľad na jeho smutnú tvár
O: to ti verím, skús sa ho na to spýtať keď budete sami
Ja: dobre skúsim dakujem
Tatino ma ešte objal. Vybehla som do izby. Odpísala som rovno už Jurovy.

*chat
      Juro💕
J: Baši prepáč.....
J: ja sa necítim na to aby som teraz rozoberal môj život....
J: ale slubujem ti, že budem v pohode
B: ja sa o teba bojím....
B: šetko chápem len mám proste o teba strach, nechcem aby si sa zbytočne trápil....
J: není to zbytočne....
B: ale netráp sa!
B: ja to potom nedávam....
J: neboj sa o mna, budem v pohode
B: budeš ale kedy?!
J: ak sa chceš hádať, tak sa nehádaj so mnou!
J: ja už nemám na to nervy!
B: ale ja sa nechcem hádať!
J: nemám už na teba nervy!
J: daj mi aspoň chvíľu pokoj!
B: Juro.....
B: ja sa nechcem s tebou hádať!
*koniec chatu

Ešte som mu napísala asi 5 správ len tie už ignoroval.
Ja: do piče! Zase som šetko dosrala!😭
Zakričala som asi na celú ulicu. Už som počula kroky.
O: čo sa stalo?!
Ja: som piča! Zase som šetko dosrala!
O: ššš čo šetko?
Ja: zase je Juro na mna nasratý😭
O: pšt neboj
Ja: ja som blbá! Keby som zomrela šetko by bolo jednoduchšie!
O: tak už nidky nehovor! Ty máš žiť!
Ja: očividne nie, keď len šetko doserem😭
O: pšt ukludni sa a pôjdeme za ním
Ja: d-dobre
Tatino ma pevne objal a išiel dole. Po chvíľi som sa rozhodla sa ísť prezliecť.

 Po chvíľi som sa rozhodla sa ísť prezliecť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Zišla som pomaly dole.
O: už ti je lepšie
Len som jemne prikívla hlavou.
O: chceš ísť za tým Jurom?
Ja: hmm môžme
Obuli sme sa, zobrali si veci a šli. Šli sme autom. Po pár minútach sme zaparkovali pred Jurovym domom. Vystúpili sme z auta a ja som jemne zazvonila. Otvorila nám Gabika.
G: ahojte
Ja: ahoj
O: ahoj
G: podťe dnu
Šli sme dnu. Gabika ma potiahla za roh.
G: čo sa deje?
Ja: kde je Juro?
G: fuu neviem asi v izbe
L: mami? Kde je Juraj?!
G: není v izbe?
L: nie!
L: a ahoj Baši
Ja: ahoj...
L: čo sa deje?
Ja: Juraj, zase sme sa pohádali...
L: mami? Môžme ísť s Baškou hladať Jura?
G: si zbalená? Zajtra ráno odchadzaš nezabudni!
L: jájha idem sa baliť🙄
G: my Jura nájdeme neboj zlatko
Lucka ma objala a šla do izby.
Ja: idem ho hladať!
O: zlatko čakaj, idem s tebou!
Ja: dik tati
J.O: idem tiež
My traja sme šli hladať Jura. Prešli sme asi celé Košice a milostivý Slafkovský nikde.
Ja: vy chodťe domov, obaja idete zajtra do roboty, ja sa ešte prejdem a prídem potom.
J.O: nemôžme ťa nechať ísť samú v noci!
Ja: šak len pohladám Jura a ak nič vrátim sa domov, budem v pohodem nič sa mi nestane
O: keby niečo volaj mi! Dávaj si pozor
Ja: neboj tati, ľúbim ťa💕
O: aj ja teba zlatko💕
J.O: dávaj si pozor a keď nájdeš Jura tak ho pošli domov, teda ak bude triezvy a ak ne zavolaj mi, prídem pre vás
Ja: neboj, ak ho nájdem prinesiem ho
J.O: dobre ahoj
Ja: ahoj
Objali sme sa a oni šli domov a ja som šla ešte hladať Jura. Hladala som po meste a šade. Dostala som sa až ku aréne Sršnov. To že bola noc nebudem riešiť. Vo vnútri sa svietilo. Upratovačky to neboli, kedže vždy parkujú pred dverami veľkým autom a hlavne chodia až o 3 hodiny neskôr. Šla som teda ku bočnému vchodu. Stálo tam niake auto, šla som sa pozrieť na štadión. Na ľade bol Juraj!
Ja: Juro!
Asi sa ma zlakol, tak padol. Pribehla som ku nemu.
Ja: Juraj!
J: čo tu robíš?!
Ja: bála som sa, šetci sme sa o teba báli!
J: som v pohode, len som si potreboval oddýchnúť.
Ja: až tak že si prepracovaný?! Vidím to!
J: musím trénovať!
Ja: nepredávnom sa ti len skončila sezóna!
J: ja viem
Ja: prosim Juraj, aspoň chvíľu si oddýchni!
J: ak sa mieniš znova hádať tak neviem načo si prišla!
Ja: ja sa nechcem hádať!
Juro už znova strielal puky na bránku.

pamätáš si ma??         {Slafkovsky FF}Where stories live. Discover now