pamätáš si ma?? {Slafkovsky FF}

116. časť

Ja: vieš o tom, že máš fakt dobrú voňavku?😍
J: až teraz od teba❤
Juri ma už pustil, no ja som jeho pustiť nechcela. Chcela som ho objímať aj naďalej a zároveň čuchat jeho voňavku.
J: Baši?
Ja: no?
J: nevadí mi, že ma objímaš, skôr som rád ale rád by som aj spať išiel.
Síce som nechcela ale pustila som ho.
J: ja už idem domov, som unavený
O: Juraj neblázni! Sú 4 ráno ostaň tu!
M: nechcem nič hovoriť ale už je 5
O: ostaň tu spať, napíšem tvojmu otcovy, že si u nás a keď sa zobudíš pôjdeš domov
J: ja neviem....
Ja: Juri ostaň tu
J: a čo za to?
Pozrel na mna s úsmevom.
Ja: hmm čo by si chcel?
Pozrel sa na mna a prišiel ku mne bližšie.
J; rob čo chceš, čo cítiš
Pošepkal mi do ucha. Nad jeho vôňou som sa roztápala. Takto sme tam stáli asi 5 minút a pozerali na seba.
L: pusu pusu!
Hneď sme sa pozreli.
J: ty čo tu?
L: že by som sa prišla pozrieť na teba?
J: hej hej práve to ti verím😂
L: dajte si tú pusu!
J: smola, idem domov
L: smola aj pre teba, ja idem ku kamarátke na týždeň takže rodičia ma idú teraz odviesť.
J: noa?
L: dajte si už konečne tú pusu!!
J: idem domov
Ja: Juraj, ja ťa nepustím v tme domov!
J: mám 18! Chodím bežne domov aj v strede noci!
Ja: prosiiim ostaň tu🥺
J: hmm čo za to?
Ja: to čo predtým, takže hocičo
G: Lucia ideme!
J: tak asi nič
Pošepkal mi.
J: som v pohode, nebojte sa potom o mna!
J.O: Juraj!
J: tati neboj som v pohode, len som si potreboval urovnať myšlienky...
G: ale len tak zdrhnúť?!
J: mami viem nemal som zdrhnúť ale už mám 18
G: Juraj stále si náš syn ale a bojíme sa o teba!
Ja: nechcem sa do toho starať ale chcem ísť spať takže sa budem musieť do toho starať. Juraj je svojprávny, chápem, že sa o neho bojíte ale chápte aj vy jeho. Sami viete, že on by nebol schopní len tak odísť bez dôvodu. Mal na to dôvod. Potreboval si utriediť myšlienky.
Juro sa na mna usmial.
J: vy chodťe odniesť Lucku a ja tu možno ostanem spať.
G: dobre
J.O: Lucia ideme
Rozlúčili sme sa a oni už odišli. Juro prišiel znova ku mne.
J: niečo sme nedokončili😏
Pošepkal mi do ucha.
O: nechcem nič hovoriť, ale nechceli ste ísť náhodou obaja spať?
Len som prikívla a potiahla Jura za ruku hore.
J: ale stálem som nič nedostal takže nejdem😏
M: chodťe obaja spať!
Šli sme hore. Zavreli sme sa u mna v izbe. Šla som k Jurovy bližšie.
J: rob čo cítiš
Chcela som ho objať, dať mu pusu ale zároveň aj facku. Jemne som ho drgla do hrude a nasledne som sa dala na špičky. Pomaly som sa približovala k jeho perám. Juro sa zase pomaly približoval ku tým mojim. Medzeru medzi nami prerušil Juro a pobozkal ma. Nebola to klasická pusa ale bozkávanie. Po chviľi sa Juro odtrhol.
J: prepáč... idem domov...
Ja: J-Juro...?
J: vravel som ti sprav čo cítiš, len takto som to cítil ja a ty nie... vycítil som, že ty to necítiš... a hlavne sa nechcem viazať...
Juro si už len zobral veci a šiel preč.