Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

5. Sídlo Asur

Len čo sme boli dosť ďaleko od hradu začal som mu vysvetľovať čo sme prebrali na rokovaní.

„Ako z tvojej reči počujem vládnutie je zložitejšie ako u mňa. Nechápem ako tvoj otec môže po tebe chcieť aby si si niekoho našiel keď ti nijaká nie je dosť dobrá." Povedal s úškľabkom. Ja som sa nad tým zasmial a povedal

„To máš pravdu. A čo sa týka vznikajúcich dedín vedel som že ľudia nezostanú v Heraldiase ale budú chcieť žiť mimo neho. Takto namiesto kontroly morálky v jednom meste máme už 8 dedín o ktoré sa musíme postarať. Dúfam že úroda s dedín okolo jazera Goya postačí na uživenie všetkých dedín. Ale to nie je hlavný zdroj obáv ktoré mám."

„Myslíš Valrogovu hrozbu?" spýtal sa opatrne Ruegon. Ja som si len sťažka vzdychol a povedal

„Áno. Ak ho nezastavíme toto kráľovstvo sa nedožije ani prvej stovky rokov." Ruegona som tým veľmi znepokojil. Nechcel aby sa to stalo. Nakoniec opatrne povedal

„Dobre teda. Ak je ten môj brat taký dôležitý pri ochrane našich národov pokúsime sa ho nájsť. Teraz je však dôležité to aby si našiel svoju pravú rodinu a zistil svoj pôvod." Ja som sa na neho usmial. Tuším však že aj keď Fuegona nájdeme k nemu nezmení postoj. Sme si bližší. Preto som povedal

„Súhlasím. Ako sme sa dohodli už predtým naším prvým cieľom je sídlo Asur. Dúfajme že nám Patrikus pomôže s hľadaním." Po tých slovách ma Ruegon na znak súhlasu nechal nasadnúť. Hneď potom vyrazil smerom na sever. Za hodinu som už videl okraje Bieleho lesa. Ruegon rýchlo nad ním preletel a pomaly zletel na čistinku ktorá sa za ním rozprestierala. V jej strede sa týčilo sídlo Asur. Malo tvar do písmena T a v bode kde sa prekrižovali lode bola vysoká veža ktorá nemala kruhový ale štvorcový tvar. Jej druhý najvyšší bod bol zväčšený a vytváral malý útvar do tvaru kríža. Každý výklenok mieril na jednu zo štyroch svetových strán. Podobne bol taký aj jej najvyšší bod ktorý bol o čosi menší a vyzeral akoby vyrastal zo stredu druhého najvyššieho poschodia. Celé sídlo bolo z bieleho kameňa kombinovaného pieskovcom. Strehy boli z dreva od briez z Bieleho lesa ktoré bolo neobyčajne svetlé.

„Tu si vyrastal?" spýtal sa užasnuto Ruegon. „Povieš mi niečo o tomto sídle?" Ja som pokojne prikývol a začal.

„Ako vidíš toto sídlo sa skladá z dvoch menších lodí a jednej dlhej čo mu dáva zvláštny tvar písmena T. Tá najdlhšia loď je knižnica. Je v nej všetko od histórie až po pokročilé používanie prírodných živlov. Dve menšie lode sú určené na bývanie. Pravá je pre rodinu čarodeja a ľavá pre jeho učňa. Veža ktorú vidíš je určená výhradne pre vyučovanie a vrchné dva poschodia len pre samotného čarodeja. Jediné čo viem je že na druhom najvyššom poschodí má svoju súkromnú pracovňu. Čo je však v najvyššej ani ja sám neviem. Niekedy si myslím že tam priamo komunikuje s konkordínmi cez niečo fialové viac neviem. Okná tam má zastreté a dostať sa tam je nemožné." Drak sa nad tým zamyslel a povedal

„To čo hovoríš je možné. Čarodejníci vždy pomáhali kráľovi drakov pri výbere družky. Doteraz neviem kde našiel pre môjho ocina jedinečnú fialovú dračicu. Čo si vlastne robil v celom krídle keď si tam bol sám?" Na tom som si povzdychol a povedal.

„Jediné čím som si krátil čas boli knihy. Už vo veku dvoch rokov som začal rozlišovať písmená takže som mohol nielen pozerať obrázky ale aj čítať celé príbehy. A presne v tom roku som stretol Tigerona a skamarátili sme sa."

„Môžem hádať. Určite ťa videl používať živly však?" povedal Ruegon uštipačne. Ja som sa nad tým zasmial a dodal

„Fascinovalo ho aj to že som čarodejovým učňom. Takže to Patrikus vybral tvojmu otcovi družku?" Keď Ruegon na to prikývol zamyslene som povedal