9. Mierové stretnutie

3 0 0
                                    

Znova som sa objavil pri jazere. Fuegon alebo skôr moja dračia podoba ma tam čakala. Vyzeral ešte oveľa šťastnejšie ako včera. Zdá sa že vie čo som zistil. Ak nie budem to brať ako svoju výhodu.

„Znova ti ďakujem za všetko čo si pre Ruegona urobil." Povedal spokojne. „Vidím však že si bledý stalo sa niečo?" pri tých slovách som si vydýchol. Zdá sa že moja dračia podoba nie je spojená s mojím plameňom. To je dobré. Viem o čo by sa snažil keby zistil že už viem kto som.

„Som rád že ťa to teší. No musím ťa upozorniť že som prijal Ruegona za svojho brata." Drak nad tým pokrčil plecami. Jeho gesto ma však naštvalo

„Ty vôbec nedbáš na to že ma má radšej ako teba? Si vážne rovnaký ako Rexegon. Ani on nedbal na to ako sa Ruegon cíti keď stále smútil nad tebou a pritom mal ešte druhého syna." Drak na to spokojne povedal

„Keď zistíš kto si uvidíme či budeš zmýšľať rovnako ako teraz alebo nie."

„Aj keby som to zistil budem ho brať ako svojho pravého brata. A keby som bol jeho starším bratom ja prenechal by som mu rovno celé nástupníctvo." Drak nazlostene povedal

„To však patrí mne."

„O tom rozhodujem ja." Povedal som pevne a dodal som „nezáleží vlastne na mne či sa vrátiš alebo nie?" Drak podráždene prikývol no nedalo sa mu spýtať

„Prečo dnes reaguješ viac podráždenejšie ako predtým? Nedal som ti náhodou včerajšiu noc dobrý tip na to ako zistiť kto je tvoj otec?"

„Za ten tip ďakujem no veľa mi nepomohol. Ani nič nerobíš pre svojho brata. To robím ja. Len si mi povedal že si jeho brat. Ostatné som urobil a robím sám. Naozaj si najhorší brat akého mohol Ruegon dostať." Drak sa pri mojich slovách po prvý krát trochu rozhorčil a urobil presne to čo som čakal

„Uvidíme či sa niekedy budeš na seba pozerať tak hrdo ako to robíš teraz." povedal nazlostene a potom spustil „21 rokov som nevedel či som živý alebo mŕtvy. Ako drak bez plameňa som len prežíval jeden deň za druhým s obavou že sa už viac neprebudím. Keď som v 21 roku znova pocítil v sebe nový život zistil som že teraz závisí na tebe aký bude môj osud. No bez plného pohltenia primárneho plameňa som bezmocný." Jeho vysvetlenie mi poskladalo všetky diela skladačky. Je to presne ako matka hovorila. Moja dračia podoba bola do ohnivej premeny slabá na to aby sa mi zjavila vo snoch skôr. Hoci sa mi moja dračia podoba ani zamak nepáči viem že ju musím nejako spojiť s mojou ľudskou. A o čom to presne hovorí v poslednej vete? Radšj sa ho na to spýtam. Po tejto myšlienke som sa ozval

„Čo je však vlastne to pohltenie primárneho plameňa?" Drak len zakrútil očami a povedal

„Musíš svoj Fialový oheň potlačiť a prinútiť ho aby plnil tvoju vôľu. Keď sa tak stane tak ten plameň už viac nemá svoju vlastnú vôľu a poslúcha na slovo toho kto ho skrotil. Len vtedy sa stane drak úplným." Povedal Fuegon spokojne. No ja som sa nad tým zhrozil. To Platénovi nemôžem urobiť. Preto som pevne povedal

„Tak sa potom rozlúč s tým že sa vrátiš. Nedovolím aby Platén prišiel o svoju slobodu." Drak si pri tom smutne vzdychol no potom začudovane na mňa pozrel

„Ty si dal svojmu plameňu meno Platén?" spýtal sa nechápavo. „Je to len plameň ktorý ťa má bezpodmienečne poslúchať."

„Nie úplne. Len tomu dráčikovi ktorý sa z toho plameňa vytvorí." Dračia podoba sa na mňa nechápavo pozrela.

„Nijaký dračí plameň nedokáže nabrať nejakú podobu."

„Náš áno." Povedal som opatrne no hneď som sa zarazil. Nesmie vedieť že už viem kto som. No drak stihol už zareagovať. Skôr však ako stihol niečo povedať rýchlo som namietol

Osudy rodu Rexregnonov  2-diel: Tajomstvo dračieho roduDonde viven las historias. Descúbrelo ahora