14. Odhalenie

3 0 0
                                    

Ja som sa zatiaľ odobral do veže ktorá bola po mojej pravici. Pomaly som začal kráčať točivým schodiskom do hora. Len čo som sa dostal na naše kráľovské poschodie už ma pri kráľovských dverách čakal Milgus. A nebol práve nadšený. Super čo mi zase chce. Kráľ tentoraz ani nečakal na to že niečo poviem a namrzene povedal:

„Prečo mne nepovieš nič a viac sa zdôveruješ kráľovi drakov? Prečo si mi nepovedal nič o blížiacej sa hrozbe?!" Ja som nad tým zasa obrátil očami a povedal

„Nechcel som ťa z tým zaťažovať." Povedal som namrzene. Milgusa som tým však ešte viac rozhneval.

„Že si ma z tým nechcel zaťažovať! Som kráľ a mojou povinnosťou je chrániť kráľovstvo. Bude to aj tvojou povinnosťou." Povedal nahnevane. Ja som si nad tým vzdychol. Keďže už teraz viem proroctvo tuším že sa tak nestane. Opatrne som sa zameral na Júliusovu myseľ. Dnes bol vo svojej izbe ktorá je bližšie ku kráľovským dverám. Počul aj krik Milgusa. To je dobre. Myslím že je čas aby sa dozvedel zdrvujúcu pravdu. Preto som silnejším hlasom pevne povedal

„Táto povinnosť sa vzťahuje na prvorodeného syna kráľovského rodu. A ja ním nie som. Tým je Július. Stále zabúdaš že nie som tvojím pokrvným synom." Kráľ sa na malú chvíľu zastavil no nedal sa

„Zasa s tým začínaš?! Čo na tom že nie si z mojej krvi?! Prijal som ťa za syna pod súhlasom samotného konkordína. To znamená že si mojím synom." Cítil som u Júliusa nielen prekvapenie ale hlavne smútok. Keď však počul ako si na mňa Milgus robí nárok vzkypel v ňom hnev. Ja som sa nad tým úlisne usmial. Môj plán vychádza. Potom som povedal podobným tónom

„Vieš že je v tomto malý háčik? Prijatie za syna sa ruší ak nájde svoju skutočnú rodinu. A ja som ju našiel." Milgus zostal po mojich slovách stáť ako skamenený.

„Ty vieš kto sú tvoji rodičia?" povedal prekvapene no ako som očakával neuveril mi to, pretože dodal „Nezaslúžia si ťa. Ja som sa o teba toľké roky staral. Oni neurobili nič." Toto Júliusa už úplne nahnevalo. Prečo si na mňa robí nárok keď pravého syna má za dverami?

„V tomto máš možno pravdu. No stále to nemení na tom že tvojím pravým synom je Július." Povedal som spokojne. Kráľ sa však ešte viac rozzúril a povedal

„Si stále pod mojou strechou! Ja rozhodnem kto je prvorodený a kto nie. A ak sa vám podarí hrozbu odvrátiť končia tvoje vychádzky s Ruegonom." Júliusovi po tých slovách hnev vzkypel ešte viac. Už chýba len málo na to aby sa z tej izby nevyrútil. Na jeho prekvapenie som sa nad tým nerozhneval ale stále pevným hlasom povedal

„Nie ty, ale ja. Vieš že som ťa varoval aby si mi nerozkazoval čo mám a nemám robiť. Ak to neodvoláš ponesieš sľúbené dôsledky." Milgus sa nad tým zasmial a povedal.

„Viem že toho nie si schopný. Ohrozil by si predsa tým môj rod a to by si svojmu bratovi neurobil. Máš ho predsa na to moc rád."

„To máš pravdu. Júliusovi by sa nikdy nič nestalo. Na to si ho spoločne s Ruegonom ceníme. A verím že z neho bude lepší vládca ako ty. Ani si nevieš predstaviť ako ma hnevalo že som mu nikdy nesmel povedať pravdu hoci som to tak veľmi chcel. No aj tak to urobím. No nie pre teba ale pre Júliusa. Nebudem mu brať to čo je právom jeho." Kráľ zatvrdnuto povedal:

„Vieš však že sa nevzdám. A zároveň pochybujem že ti ľud uverí." To už Július vyletel zo svojej izby a postavil sa vedľa mňa.

„To stačí otec! Viac už nechcem počuť! Celé tie roky si mi klamal a nútil ku klamstvu aj Markusa." Milgus však na to nedbal a nazlostene vošiel do kráľovskej miestnosti. Júliusa tým ešte viac nazlostil no za ním sa mu však veľmi nechcelo. Opatrne sa na mňa pozrel keď však namiesto prekvapenia uvidel spokojnosť zostal udivený on.

Osudy rodu Rexregnonov  2-diel: Tajomstvo dračieho roduWhere stories live. Discover now