Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

3. Ruegonovo prekvapenie

Po polhodinke letu sme sa ocitli pred horou Fergon. Bronzové draky hneď vyšli z jaskýň a vítali nás. Som rád že Ruegona berú za svojho kráľa ešte predtým ako sa ním vôbec stane. Skôr ako sme zleteli do našej jaskyne sme sa zo všetkými zvítali. Potom sme už pokojne vošli do kráľovskej jaskyne na vrchole hory Fergon.

„Takže čo si zistil o svojich snoch?" spýtal sa Ruegon zvedavo. Aby som ho nenapínal opatrne som povedal

„Mám pre teba veľmi dobré správy. Pamätáš na svojho staršieho brata Fuegona?" Drak sa nad tým zháčil a prekvapene sa na mňa pozrel. Nechápal ka s tým mieri.

„Môj brat je mŕtvy pretože si hneď po narodení nepodriadil plameň." Ja som sa nad tým usmial a povedal

„Čo keby som ti povedal že tvoj brat v skutočnosti žije a jeho smrť bola len zamlčaná aby ho Milenia ochránila." Keď som stále cítil že mi to neverí opatrne som povedal:

„Zjavuje sa mi vo sne ako fialový drak. Sprvoti som si myslel že je to niekto príbuzný Milenie. Doteraz mi nechcel povedať svoje meno a stále sa ma pýtal na pôvod." Ruegon sa na mňa prekvapene pozrel. S mojej reči mal zmiešané pocity. Hnevalo ho že som sa mu s tým nezdôveril skôr no na druhej strane trochu chápal že som mu nemohol predsa povedať niečo kým si to sám nepotvrdím. Preto sa opatrne spýtal:

„Si si tým istý?" Len čo som prikývol drak namiesto radosti namrzene povedal

„Tak to bude mať Rexegon radosť." Pri jeho slovách som si spomenul ako sa k nemu jeho otec správal. Vždy mu vyčítal že nie je právoplatným kráľom pretože ním mal byť Fuegon. Keby sa rozkríklo že žije Ruegon príde o svoje postavenie. Moje myšlienky však prerušil Ruegon keď sa spýtal:

„Má môj brat nejaké vysvetlenie prečo sa doteraz ukrýval? Alebo presnejšie prečo ho matka ukryla?" Hneď som nad tým naprázdno preglgol. Ak nezobral dobre prvú časť správy neviem ako zareaguje nad tou druhou. Keď drak videl moje zaváhanie ešte viac znervóznel. Nechcem pred ním nič ukrývať a tak som opatrne povedal:

„Tvoj brat je ten drak ktorý sa spomína v proroctve. Má veľkú úlohu a to zničiť Valroga a stať sa novým ochrancom sveta." Ruegonova reakcia nedala dlho čakať. Rozzúrene zavrčal:

„Takže nielenže je to otcov obľúbenec ale ešte aj budúca legenda a ochranca sveta?! Tie tituly si nezaslúži za to ako sa celý čas ukrýva a len čaká na to kedy Valrog objaví aby ho porazil a stal sa novým hrdinom." Aby som ho upokojil opatrne som povedal

„Chápem tvoje rozhorčenie no je to predsa tvoj brat. Nemôže za to že to pripadlo práve nemu." Drak sa pri mojich slovách udivene na mňa pozrel a povedal

„Tebe vôbec nezáleží že môže ľahko zničiť čo tých dvadsať rokov budujeme? Ak sa len tak objaví oberie nás o našu autoritu v obidvoch národoch. Nezabudni že ak je naozaj ten drak z proroctva je oveľa silnejší ako my dvaja pohromade." Keď som sa na neho neveriacky pozrel hneď sa opravil

„Teda silnejší ako ja. Myslím že vy by ste mali rovnocenní protivníci. Čo ti ešte povedal?"

„Vie o mojom pravom pôvode a teda aj poslaní. A povedal na to aby som ho našiel potrebujem znať svoj pôvod. " Pri tomto sa drak zháčil. Nechcel aby sa jeho brat objavil. No to že vedel pôvod jeho priateľa ho trochu obmäkčil.

„Dobre teda pokúsime sa ho nájsť." Povedal nakoniec a dodal „Nech dodrží svoj sľub a povie ti tvoje poslanie a kde je tvoja rodina."

„To mi aj tak nepovie mám to zistiť sám." Povedal som opatrne. Na to drak rozhorčene povedal

„Tak nech si zostane tam kde je. Nepotreboval som jeho prítomnosť keď som bol malý, nepotrebujem ju ani teraz. Mám teba. Si lepší ako sto bratov." Potom však znepokojene dodal :

„Ak je však tým za koho sa má znamená to že Valrog našiel spôsob ako znovu povstať. Ak sa tak stane novovytvorené kráľovstvo v Etendarii zanikne." Pri jeho slovách som sa rozpomenul na svoju nočnú moru. Preto som sa spýtal

„Vedel by si ho opísať. U nás ľudí sa o jeho veľkosti vôbec nespomína." Drak sa zamyslel a začal ho opisovať

„Je to najväčšie zlo sveta. Temný drak obrovských rozmerov ktorého oheň kedysi zmietol severovýchod vašej zeme a ostatné časti zostali neúrodné. Dokonca aj tu vychrlil trochu svojho plameňa vďaka čomu má náš ostrov Zlatú púšť. Niekedy nestačíme žasnúť ako ho kedysi dokázal Fergon poraziť. Ak sa vráti tentoraz sa s ním vrátia aj jeho draky nazývané Temné ktoré sa doteraz niekde ukrývajú a čakajú na jeho príchod." Tieto slová potvrdili moje obavy. Takže to je ten drak ktorý sa ukázal potom ako Fuegon odhalil kto je. Možno sa ma snaží zastrašiť keďže závisí na mne aby sa Fuegon vrátil a porazil ho. No to sa mu nepodarí. Ak sa na druhú noc vráti nedovolím mu aby ma spálil svojím ohňom.

„Videl som Valroga v nočnej more ktorá sa objavila po rozhovore s Fuegonom. Jeho cieľ je naše kráľovstvo. My mu to ale nedovolíme. Urobíme všetko pre to aby sa Valrog nikdy znova nevrátil." povedal som rozhodne. Ruegon sa na mňa prekvapene pozrel. Moje prvé slová ho síce vyplašili. Avšak keď som povedal poslednú vetu upokojil som ho. Tušil však, že proroctvo ktoré je staré tisícročia je ťažké prekonať.

„Keby si bol drakom myslím že by si môjho brata hneď nahradil." Povedal pobavene. „Škoda že sa proroctvo nedá prekonať."

„Musíme sa aspoň o to posnažiť. Závisí na tom budúcnosť našich národov." nedal som sa. Musím predsa niečo proti tomu urobiť. Je mojou úlohou ako budúci vládca zničiť každé hroziace nebezpečenstvo a ochrániť tak svoj ľud od zničenia. Ak si Valrog vybral v mojom sne naše mesto a hrad budem aj zaň bojovať. Ruegon spokojne povedal:

„Nič iné som ani od teba nečakal." Potom sa na malú chvíľu zamyslel a dodal: „Ak chceme zistiť tvoj pôvod nepotrebujeme k tomu môjho brata. Keďže si mi toľkokrát pomohol, pomôžem zase ja tebe. Ak si dobre pamätám spomínal si že si vyrastal u čarodeja. Takže tam by sme mali zamieriť najprv." Na to som však namietol

„Neviem či to nebude márna cesta. Už som to skúšal keď som bol malý a nedozvedel som sa nič." Ruegon sa však nedal a povedal

„Teraz tu máš mňa. Povinnosťou každého čarodeja je poslúchať príkazy kráľa drakov. Majú to v prísahe pri dosiahnutí dospelosti." Ja som sa nad tým veľmi zadivil. Toto mi nikdy Patrikus nespomínal. No nezveril sa mi ani v iných veciach takže to trochu od neho očakávam.

„Dobre teda. Zajtra za ním zaletíme. Treba nám však prediskutovať aj pozajtrajšie stretnutie s obidvoma národmi." Povedal som opatrne. Toto stretnutie sme vymysleli s Ruegonom spoločne. Každý raz pripravíme nejakú tému na udržanie a poprípade zlepenie priateľstva medzi drakmi a ľuďmi. Spoločne ich učíme dôverovať jeden druhému a navzájom si pomáhať aby sme boli ako jeden národ." Takto spoločne vedieme obidva národy. Adoptívnemu otcovi sa to kedysi sprvoti nepáčilo pretože zanedbávam svoje povinnosti v meste. Keď však videl veľmi pozitívnu odozvu nakoniec mi to schválil. Moje myšlienky mi prerušil Ruegon keď povedal

„Skoro som na to zabudol. Blíži sa však poludnie a ja neviem či máme na to ešte dostatok času." Opatrne som vyzrel z jaskyne. Ruegon mal pravdu. Drak však pokračoval

„Vieš predsa ako Milgus nemá rád keď prídeš neskoro na schôdzu starostov všetkých dedín." Ja som na to mohol len prikývnuť.