Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

Epilóg

Na hrad Ixbrix sa vrátil Ruegon sám. Len čo pristál na nádvoríprecitol s Markusovho príkazu. Chcel sa znovu vrátiť no niečo muv tom bránilo. Na jeho prekvapenie zabudol kde sa vôbec tá jaskyňanachádzala. Jediné čo si pamätal bolo to čo sa v tej jaskyni udialoa čo mu jeho brat povedal. Vôbec však nevedel ako sa tam dostal ani akoz nej vyšiel. Jediné čo vedel bolo že sa nachádza v Divom lese. Terazuž chápal že Fuegon porušil sľub že nikdy nepoužije svoju myseľ proti nemu abysi to tie roky nevyčítal. Len čo sa úplne rozpamätal na to čo sa tam udialovydal taký bolestný rev že ho určite počuli nielen všetky draky na hore Fergonale aj ľudia pri jazere Goya. Po ňom vyšiel z hradu vyplašený Július. Keďuvidel uplakaného Ruegona hneď pochopil čo sa stalo a dal sa s ním doplaču. O pár hodín sa táto správa rozniesla do celého nového kráľovstvaktoré sa hneď odelo do čierneho súkna. Za dva dni kráľovstvo prišloo svojich hrdinov ktorí dopomohli k vzniku nového kráľovstva.

No najviac toto všetko zasiahlo Ruegona. Len nedávno sa dozvedel že človek ktorý bol vždy s ním je jeho brat. Keď drak zočil udivené pohľady ľudu rýchlo odletel do svojej jaskyne a tam pri svojej družke pokračoval v plači. Dračica ho jemne prikryla jedným krídlom čo Ruegona ešte viac rozľútostilo. Plakal až dovterdy kým sa neunavil a nezaspal. Na jeho prekvapenie sa ocitol pri jazere Goya presne ako Fuegon. A tesne pri jazere ho aj našiel. Bol v dračej podobe a spal. Ruegon bol aj tak naradostený že ho videl. Takto aspoň trochu sú stále spolu. Zároveň aj bude vedieť kedy sa prebudí.

„Neboj sa braček." Povedal pevne „Postarám sa o to aby si sa zobudil do sveta ktorý sme si spoločne vysnívali. Ďalšie dni potom napodobnil smútenie drakov aby nevzbudil podozrenie.

Smútok v kráľovstve trval celé dva týždne. Nikto sa v tie dni neodvážil pracovať ani veseliť. Po týchto dvoch týždňoch sa život začal dávať pomaly do normálu, hoci do úplného normálu sa dostal až za pár mesiacov. U drakov sa naskytla otázka či sa Ruegon znova nezriekne svojich kráľovských povinností ako to urobil jeho otec po smrti svojej družky.

Na ich veľké prekvapenie však po uplynutí dní smútku vyšiel z jaskyne a začal si obzerať okolie. Bol rozhodnutý splniť ich spoločný cieľ. Teraz sa zameral na to aby aspoň uskutočnil ich krásny obraz vysnívaného kráľovstva. Zhlboka sa nadýchol a zreval.

„DRAKY A DRAČICE VIEM ŽE SMÚTITE ZA NAŠOU LEGENDOU A DOBRÝM PRIATEĽOM. PRE MŇA BOL MARKUS AKO RODINA. NO NESMIEME ZABUDNÚŤ NA OBRAZ SPRÁVNEHO KRÁĽOVSTVA KTORÝ SME SI PRED PÁR DŇAMI VYSNÍVALI. PRETO VÁS PROSÍM A ZÁROVEŇ VÁM PRIKAZUJEM ABY STE SA ROZLETELI DO OKOITÝCH DEDÍN A POMOHLI IM V ČOM BUDÚ POTREBOVAŤ!" Drakov úplne prekvapila jeho reč ale zároveň ich aj povzbudila vo vykonaní jeho príkazu. Jeho príkaz nevyplnili len automaticky ale s veľkou radosťou že sa kráľ nevzdal svojich povinností ako jeho otec. Aj samotného Júliusa prekvapilo Ruegonovo konanie no jeho bolesť bola stále príliš veľká aby sa hneď ujal vlády.

A tak kým Július nedosiahol 25 roku života vládol nad obidvoma národmi Ruegon. Ten deň po svojom vyhlásení dosiahol 25 rok života a na veľkú radosť celého národa nielenže dostal krásnu azúrovo modrú farbu ale sa mu úplne pozlátili rohy čo sa nestalo žiadnemu kráľovi od dôb vládnutia Fergona.

Za tie roky vládnutia nad obidvoma národmi si ho nielen draky ale aj ľudia veľmi obľúbili až sa sám Július bál či ho vôbec príjmu za kráľa. No obával sa úplne zbytočne pretože sám Ruegon mu vystrojil korunováciu a sám osobne mu priniesol Milgusovu korunu a prehlásil ho za kráľa nad ľuďmi a zároveň aj keď s veľkou bolesťou v hlase za svojho spoločníka vo vládnutí.

Po tejto korunovácii začal Július vládnuť po boku Ruegona ako kráľ ľudí a snažil sa pokračovať v diele ktoré Markus začal. Nezabudli však aj na prístavbu ku mestu kde sa budú v vybraný mládenci trénovať v obrane hradu v prípade útoku na Ixbrix.