Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

10. Bratia

Hneď potom som sa pobral do svojej izby. Znova som zaistil vnútorné dvere zasvietil sviečku pri svojej posteli a prezliekol sa. Potom som sa posadil na posteľ a znova som sa zameral na Fialový oheň. Za malú chvíľku sa mi v ruke objavil malý Platén. Keď videl ako som unavený zadivil sa prečo som ho povolal.

„Len ti chcem povedať že ťa nemôžem prijať tak ako to robia ostatní s dračím ohňom. Nechcem aby si bol strojom ktorý ma bude vo všetkom poslúchať." Dráčik sa nad tými slovami zadivil.

,Ako sa potom chceš stať plnohodnotným drakom?"

„Určite spoločne na niečo prídeme. Každý drak vás berie len ako sluhov. Bol by som však radšej keby si bol priateľom." Dráčik sa zadivil ešte viac.

,Stále nad tebou nestačím žasnúť.' Ja som sa len usmial a povedal

A chcel by som nájsť spôsob ako ťa úplne odtrhnúť od Valrogovej mysli. Máš nejaké nápady?" Dráčik sa potešil že ho chcem zbaviť Valrogovej nadvlády no nevedel prísť na to ako. Keď sa však pozrel na prívesok ktorý mi dal Milgus oči mu zasvietili.

,Jedna možnosť tu je. Existuje niekto s oveľa silnejšou mysľou ako Valrog. Môžem začať ale potrebujem čas kým túto myseľ neprebudím." Ja som na to prikývol a dráčik mi vošiel do prívesku. No ten sa nerozhorel ale jemne zasvietil. Po pár sekundách z neho vyskočil. Ja som sa len nad tým zadivil.

„Čo si urobil?" Dráčik opatrne povedal

,Použil som trochu plameňa aby sa myseľ ochrancu Biengataru začala prebúdzať. Bude však chvíľu trvať kým sa prebudí úplne.'

„Takže ten prívesok má v sebe kúsok s Ezementravitena podobne ako čierny prívesok?" Dráčik prikývol. To je dobré. No stále to nestačí. Musím však niečo urobiť so svojou dračou podobou.

,Vieš ak nechceš pohltiť mňa prečo to neurobíš so svojou dračou podobou?'

„Asi preto lebo by som neprežil ani minútu. Bez primárneho plameňa nemôžem byť plnohodnotným drakom." Povedal som skľúčene. Dráčik na to chápavo pokýval hlavou a pritúlil sa ku mne.

,Chápem ťa. Chceš aby sa všetci okolo teba mali dobre hoci za všetko ty platíš najvyššiu cenu. Ani sa s tým nikomu nemôžeš zdôveriť.' No ja som namietol

„Môžem, a to rovno svojej jedinej rodine. Keď Patrikus môže vedieť o tom že si mojou súčasťou prečo by o tom nemal vedieť vlastný brat?" Dráčik sa zháčil. Vôbec sa mu to nepáčilo.

„Čo ak je rovnako chamtivý ako je tvoja dračia podoba?" Na to som silno pokrútil hlavou a povedal

„Nie nie je ako dračia podoba. Hoci je drakom zdedil ľudské zmýšľanie. Preto si tak veľmi rozumieme a vzájomne sa dopĺňame." Dráčik však namietol

„Tak prečo si podmanil svoj plameň?" Ja som hneď pevne povedal

„On to vnútorne nechcel. Urobilo to jeho dračie podvedomie, ktoré bolo vtedy silnejšie ako on. Ja som ťa neprijal len pre to lebo moje vnútorné podvedomie bolo silnejšie ako dračie." Dráčik chápavo pokýval hlavou a nakoniec spokojne povedal

„Ak je tomu tak, rád sa s ním zoznámim. Nestáva sa mi že sa stretnem hneď s dvoma výnimočnými drakmi." Jeho slová ma potešili a preto som spokojne povedal

„Ďakujem." Dráčik na to pokynul hlavou a zmizol. Hneď ako tak urobil som si ľahol do postele a za pár sekúnd som zaspal.

Znova som sa objavil obraz jazera pri ktorom okraji stál Fuegon. Znova bol veľmi spokojný.

„Vidím že už vieš kto si." Povedal spokojne „Už ti len chýba prijať a splniť to prečo si sa vyliahol. Podmaň si svoj dračí oheň."

„To ma ani nenapadne" povedal som sa podráždene. On sa len usmial a povedal