Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

19. Koniec je zároveň začiatok

Stáli sme pred vchodom do jaskyne. Bol temný no v diaľke bolovidieť slabé svetlo. Cítil som že Ruegon začína byť čoraz viac nepokojnejší.Preto som z neho pomaly zliezol a rozhodol sa ísť napred. Drak manesmelo nasledoval.

„Vidím že ty sa nebojíš ničoho." Podotkol šeptom po pár minútach. Ja som sa nad tým nesmelo usmial. Vedel som že to úplne nie je pravda. V skutočnosti sa veľmi obávam toho čo príde.

Čím viac sme sa blížili ku svetlu tým viac sme sa snažili byť potichu. Chceli sme využiť moment prekvapenia. Tentoraz Valrog nevedel že vieme kde sa ukrýva. Za malú chvíľu sa začala jaskyňa zväčšovať a zároveň aj stáčať. Dal som znak Ruegonovi aby zastavil. Opatrne som sa priblížil k okraju zatáčky a nazrel som do druhej chodby. Tá sa úž úplne zväčšila a vytvárala akúsi okrúhlu kapsulu pod pohorím. Kde tu boli hrubé podporné stalagnáty ktoré pravdepodobne pomáhali k tomu aby sa tá jaskyňa nezrútila. V diaľke asi tak 10 metrov som uvidel Vengara a Tigerona. No nevyzeralo to akoby ho Vengar nejako držal v reťaziach. Keď som sa skúsil zamerať na Tigeronovu myseľ nič som nenašiel. Ani strach ani zlosť. Drak pokojne sedel a pozoroval čo robí Vengar. Ten položil prívesok čierneho draka medzi nich. Stihli sme to práve včas. Akurát to začína. Musíme poraziť aspoň jedného z nich. Vtedy Valrog stratí jednu s tých vecí ktoré potrebuje na svoje úplné prebudenie. ,Tak na čo teda čakáš.' ozvalo sa mi v mysli. ,Musíme Vengara zastaviť.' Takže sa teda zameráme na Vengara. Po tejto myšlienke som vystúpil a Ruegon hneď za mnou. Keď ma Vengar zočil veľmi sa vyplašil.

„A..a.ko t..to že ste našli túto skrýšu?" povedal vyplašene „Nikto o nej predsa nevedel a Valrog Tigeronovi úplne vyčistil myseľ aby ste ho nemohli vystopovať." Preto sa teda nebráni. Ani nevie že je v nebezpečenstve.

„Tvoj nemožný útok na horu Fergon nám k tomu vážne dopomohol." Povedal Ruegon hrdo. Ja som bol radšej ticho. Vengar naprázdno prehltol. Tušil že je zle. Ak nedopomôže Valrogovi k povstaniu teraz tak už nikdy. Preto rýchlo hodil prívesok ku Tigeronovi a vyrazil proti nám. Zastal však asi meter predo mnou. Čakal kým zaútočím. No ja som len pokojne stál.

„Tentoraz tu nemáš nijaké rastliny ktorými by si ma porazil." Povedal posmešne a použil proti mne svoj plameň. No ja som cítil že to nie je Valrogov oheň. A tak som sa ohradil ohnivou bariérou. Vengar len na mňa prekvapene pozrel.

„Ja som si myslel že ty nemáš živel ohňa."

„Mám ale nepoužívam ho" povedal som pokojne. Takže sily boli vyrovnané. Vengar tušil že tu so svojím ohňom nič nezmôže. Preto rýchlo vytiahol meč a výhražne s ním zašermoval.

„Možno vládneš mocou živlov ale zbraň so sebou vôbec nenosíš." Povedal výhražne „Si príliš pokrytecký a spoliehaš sa len na svoje schopnosti." Mnou tie slová vôbec nepohli. Ostal som stále pokojne stáť. Aj Ruegona prekvapilo že ma táto vyhrážka vôbec nerozhádzala. Moja myseľ bola niekde inde a to pri tom čo ma čaká. Vengara moja pokojná nálada úplne nazlostila. Preto proti mne vyrazil. Ja som si rýchlo siahol pravou rukou za plášť a vytiahol som Fidilis ktorým som v momente jeho útok odrazil. Vengar rýchlo odskočil.

„Ja som vždy na všetko pripravený Kristián." Povedal som pokojne a Ruegon provokačne dodal

„Spomínaš si vôbec na ten meč ktorým Milgus porazil tvojho strýka? Ak nie dúfam že si spomenieš, pretože stojíš pred rovnakým osudom ktorý postihol Kasuna." Vengara pohľad na meč ešte viac rozdráždil. Hneď sa mu vrátili spomienky na ten deň keď Milgus porazil Kasuna a Migen ho potom spálil. V ten deň sila drakobijcov navždy upadla, pretože stratili nielen svojho veliteľa ale aj to čo ich robilo pred drakmi imúnnych. Nechcel zdieľať rovnaký osud. Našťastie bol ešte kúsok spojený z Valrogom a to mu dodávalo silu sa proti mne postaviť.